Sny a rakovina

Kým som dostala rakovinu, najhorším snom bol pre mňa klasický padací. Stojím s balónmi na schodoch v rodičovskom dome. A zrazu padám do nekončenej šachty. Tento sen ma sprevádza o detstva a je to skutočná nočná mora.Niekedy na začiatku mojej choroby sa mi začalo snívať o krysách. Odporných, hnusných, zubatých. Ležím mŕtva na ulici. Sama a opustená. A zrazu na mňa naskáču krysy a začnú ma obhrýzať. Padací sen je proti tomuto ťažká romantika. O krysách sa mi snívalo asi dva týždne, kým sa lekári dohadovali, ktorú formu leukémie mám. A potom pravidelne počas rádioterapie. Každú noc po ožarovaní. Iné sny vyvolávajú lieky proti bolesti a preparáty na spanie. Bez tých som sa v istých fázach nezaobišla. Lebo spať som nemohla pre bolesti, ale ešte viac pre strach zatvoriť oči. Áno, mala som také fázy, keď som padala od únavy, ale oči som nezatvárala. Držala som ich silou vôle. Ako jogín. Také iracionálne detinské zmýšľanie. Zatvoríš oči a umrieš.Sny po medikamentoch boli ako z rajskej záhrady. Farebné a príjemné, že sa človeku nechcelo zobudiť. Ale to nemohlo trvať dlho. Lieky proti bolesti zaberú rýchlo, ale zbaviť sa túžby po nich prekliato dlho. Vždy, ale skutočne vždy noc predtým, ako mi povedali niečo pozitívne, sa mi snívalo o mojom nebohom dedkovi. Moja mama si myslí, že jej otec je môj anjel. A ja som dotyk jeho krídiel niekoľkokrát cítila. Každé ráno, keď sa preberám a snažím sa vybaviť si, čo sa mi snívalo, dúfam, že to bol anjelský sen. A že sa mi už žiaden iný ani nebude snívať.