Limor je z veľkej rodiny, kde má hlavné slovo jej matka. Pravidlo, ktoré umožňovalo fungovanie domácnosti s ôsmimi deťmi bolo jasné: nesťažovať sa, svoje problémy si riešiť sám, pomáhať mladším. Limor to fakt vyhrala. Bola najstaršia a teda bez nároku na reptanie. Keď ochorela, všetko sa obrátilo. Stala sa benjaminkom rodiny. Znovu nastúpila jej silná matka. Bez toho aby diskutovala, nakreslila rozpis prác. Kto bude s Limorinými deťmi, kto navarí, nakúpi, operie, kto Limor odvezie do nemocnice. Funguje to a Limor má po prvýkrát v živote pocit, že sa o ňu niekto stará. Keren je jediná dcéra rodičov, ktorí sa pre dieťa rozhodli vo vyššom veku, lebo sa patrilo, aby nejaké mali. Keren mala vždy všetko, ale rodičia na ňu nemali čas. Budovali si kariéry a obaja si ako vojnové siroty nepotrpeli na prejavy lásky, lebo vyrástli bez nej. Kereninu chorobu prijali racionálne so slovami, že medicína je teraz na vysokej úrovni. Najali jej filipínsku pomocnicu do domácnosti a tej radšej priplatia, aby zobrala Kerenine deti do kina, lebo ich hlúposti od Disneyho otravujú. Keren sa desí toho, že nezvládne chorobu. Je vdova a reálne sa obáva, ako a či vôbec by jej rodičia zvládli starostlivosť o deti. Keren sa vždy cítila ako piate kolo na voze a teraz je to ešte zrejmejšie. Ina je imigrantka z Ruska. Jej chorobu otec od žiaľu zapíjal s kamarátmi tri dni, mama od zúfalstva začala vypekať buchty pre doktorov, aby jej Inuške pomohli. Keď sa Ina vrátila po amputácii prsníka, mama s ňou chodila všade, ešte aj na záchod. Ine to sprvu naozaj pomáhalo, lebo si nevládala ani nohavičky stiahnuť, ale potom to mama začala prehánať. Dokonca sa chcela prisťahovať, hoci Ina má už veľké dcéry a tie porobia v domácnosti. Inina mama si láskou a obskakovaním svojej dcéry kompenzovala mužov alkoholizmus a násilnú povahu. Ak by Ina odišla, nemala by prečo žiť ani ona. Tieto tri príbehy sú pomerne typické, hoci sú možné početné variácie. Ukazujú však jedno. Rakovina nezasahuje len chorého, odnáša si to aj jeho okolie a to sa s chorobou pasuje rôznorodo.
9. apr 2014 o 13:56
Páči sa: 0x
Prečítané: 9 664x
Tri príbehy
Prišli k nám tri nové pacientky. S rovnakou diagnózou, po odrezaní prsníka, s holou hlavou. Všetky tri sú osamelé matky a majú okolo štyridsať rokov. Každá má minimálne dve deti. Všetky tri sú prirodzene vydesené, ale spôsob, akým sa s tým vyrovnávajú ony aj ich rodiny, je silno individuálny. Napokon, ako všetko súvisiace s rakovinou.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(21)