Trošku z histórie
Iracký Kurdistan je autonómny región Irackej republiky a nachádza sa na severe Iraku. Región získal svoj prvý autonómny status po dohode s irackou vládou v roku 1970 a jeho status autonómnej entity bol opätovne potvrdený federálnou irackou republikou v roku 2005. Hlavným dorozumievacím jazykom je kurdský jazyk, ktorý má, okrem písmen, s arabským jazykom veľmi málo spoločného. Momentálne v tomto regióne žije približne 8 miliónov obyvateľov. Región je oficiálne riadený regionálnou vládou Kurdistanu (KRG), pričom hlavným mestom je Erbil. Kurdistan je parlamentná demokracia s vlastným regionálnym parlamentom. Napriek snahám bývalého diktátorského režimu o arabizáciu tohto regiónu, ktorú sa snažil dosiahnuť aj takými brutálnymi prostriedkami ako je použitie chemických zbraní proti bezbranným civilistom, región je de facto autonómny od roku 1991. Po páde režimu sa regionálna vláda podujala na neľahkú úlohu. Rokmi zdevastovaný región opätovne vybudovať a preniesť do 21. storočia. Musím uznať, že sa mu mimoriadne darí tento neľahký cieľ naplniť. Veď posúďte sami.
Ako sa tam dostáť
Napriek tomu, že na vstup do Iraku sú potrebné vopred vydané víza (momentálne po zrušení Irackého veľvyslanectva v Bratislave treba ísť do Viedne), do Kurdistanu ich nepotrebujete. Kurdská vláda sa snaží do krajiny pritiahnuť čo najväčší počet turistov a investorov a preto držiteľom pasov EÚ vydáva víza priamo na letisku pri prílete. Priznám sa, poplatok si už nepamätám, ani na akú dobu sú tieto víza platné. Od mojej návštevy uplynulo už 10 rokov takže túto informáciu poskytnúť neviem a je celkom možné, že sa to odvtedy už aj zmenilo. Každopádne, do Erbilu lietajú priame linky z Viedne pripadne s prestupom v Istanbule sa tam dostanete tiež.
Život v meste
Erbil je moderné rýchlo sa rozvíjajúce mesto pulzujúce životom vo dne v noci. Tak ako väčšina veľkých miest v tomto regióne. Osobne ma prekvapil hlavne stavebný boom, ktorý mesto zachvátil. Pri mojej návšteve bola skoro na každej väčšej ulici rozostavaná nejaká stavba. Domy, byty, hoteli, administratívne budovy, nákupne centra, školy, nemocnice... Stavalo sa vo veľkom. Veľké široké bulváre, nové kvalitne cesty, obchody plné zahraničného tovaru... Všadeprítomná reklama hlavne na mobilných operátorov a mobily... Len pár rokov predtým, za bývalého režimu, boli mobilné siete zakázané. Preto ma prekvapilo ako rýchlo sa táto „vymoženosť“ do regiónu a vlastne celej krajiny dostala ... Nuž business je business...Tak a teraz malá obrazová ochutnávka mesta.
Celkovo som bola milo prekvapená tým ako mesto vyzeralo len 4 roky po tom ako bol zvrhnutý diktátorsky režim, pod vládou ktorého tento region trpel najviac. Čakala som ošarpané, polozbúrané, špinavé mesto. Privítal ma opak. V nasledujúcej časti sa dozviete viac o najstaršom hrade Kurdistanu, kresťanskej štvrti a gastronómii tohto regiónu.
Viac fotiek si môžete pozrieť v galérii tu
