Pôvodne som mala v pláne v tejto časti môjho mini cestopisu po hlavnom meste Irackého Kurdistanu, Erbile písať, okrem Erbilskej citadele, aj o jednej zo zaujímavých štvrtí tohto mesta a o kurdskej gastronómii. Počas písania som ale došla k záveru, že Erbilska citadela si zaslúži samostatný blog. Takže bude aj časť III. a možno aj IV... Uvidíme... Základné info o meste a o Irackom Kurdistane si môžete prečítať v prvej časti cestopisu.
Erbilská citadela - hlavná historická atrakcia mesta
Centru hlavného mesta Irackého Kurdistanu dominuje Erbilská citadela, ktorá je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je vzácnym príkladom bývalého opevneného osídlenia, ktoré vyrástlo na vrchole impozantného oválneho kopca. Citadela má mestskú formu osídlenia a štruktúru osmanskej dobovej mestskej zástavby, ktorá je jasne čitateľná v bludisku uličiek vychádzajúcich z hlavnej brány. Pôvodné opevnenie citadely bolo v 19. storočí nahradené domami, ktorých vysoké fasády dodávajú vizuálny dojem neprípustnej pevnosti.
Písomné a ikonografické historické záznamy dokumentujú starobylosť osídlenia keďže Erbil je spojený s Arbelou, dôležitým asýrskym politickým a náboženským centrom a spomína sa s pozoruhodnou kontinuitou jeho názvu (Irbilum, Urbilum, Urbel, Arbail, Arbira, Arbela , Erbil / Arbil) od pred Sumerskych čias vo viacerých písomných zdrojoch.
Archeologické výskumy potvrdzujú, že citadela bola obývaná už v období neolitu a vzhľadom na ďalšie výskumy a dôkazy sa predpokladá, že je najstaršie nepretržite obývané miesto na svete.
Počas 20. storočia bola citadela svedkom významných mestských a spoločenských zmien. V roku 1924 bola na citadele postavená 15-metrová oceľová nádrž na vodu, ktorá poskytoval obyvateľom pitnú vodu. Tá však spôsobila poškodenie základov budov vďaka zvýšenému priesaku vody.
V priebehu 20. storočia počet obyvateľov postupne klesal, keď sa bohatší obyvatelia presťahovali do väčších moderných domov so záhradami. V roku 1960 bolo zničených viac ako 60 domov, mešita a škola, aby sa vytvorila cesta pre priamu cestu spájajúcu južnú bránu so severnou bránou.
V roku 2007 bolo vysťahovaných zvyšných 840 rodín z citadely ako súčasť rozsiahleho projektu obnovy a zachovania historického charakteru citadely. Vláda povolila len jednej rodine, aby ostala v citadele bývať, a to preto, aby sa zachovala predpokladaná 8000 ročná kontinuálna obývanosť tejto lokality. Kurdská vláda plánuje umožniť bývanie v citadele celkovo 50 rodinám, akonáhle bude obnovená.
V rokoch 2006 a 2007 uskutočnil tím zo Západočeskej Univerzity v Plzni spoločne s Univerzitou Salahaddin v Erbile, rozsiahly prieskum a zmapovanie celej citadely.
V roku 2004 bolo v citadele otvorené Múzeum kurdského textilu v zrekonštruovanom dome v juhovýchodnej štvrti citadely.
Viac obrázkov z citadely a Múzea kurdského textilu si pozrite tu (ospravedlňujem sa za zníženú kvalitu niektorých fotiek, ale kvôli atmosfére som ich napriek tomu zverejnila).
A v ďalšej časti blogu sa už snáď dostanem aj k tej spomínanej kresťanskej štvrti Ain Kawa a fantastickej Kurdskej gastronómii.
