Nastúpil som do tzv. štátnej nemocnice na lôžkové oddelenie. Celkový pobyt trval 3 týždne. Výsledok? Sklamanie a zároveň údiv. Asi po 10-ich dňoh sa začali o mňa, ako pacienta, zaujímať v odbornej rovine. Dovtedy to bola viac - menej rekreácia, a .... zbytočne vyhodené peniaze. Klasický program: budíček, raňajky, lieky, vizita, obed, lieky, večera, leky, večierka. Podľa mňa dosť málo na to, aby sa pacent liečil.... Odoslaný som bol z ambulancie práve preto, že ambulantná liečba bola málo intenzívna. V nemocnici mi jeden lekár, na môj dotaz o intenzívnej liečbe, povedal, že toto je klinika, intenzívnu starostlivosť mám riešiť ambulantne. Dobrý paradox. Sedliacky rozum mi vraví, že v nemocnici by mala byť starostlivosť intenzívna, keďže pacient sa tam nachádza non stop. Ale smola. Prečo? Jednoduchá odoveď. PENIAZE. Ak je na oddelení personál v minimálnej kvantite, ak jedna staničná sestra obhospodaruje tri oddelenia, ak je prítomný jeden až dvaja špecialisti pre oddelenie, je to smutné a samozrejme, že v takomto počte sa ani nedá očakávať viac individuálny prístup a hľadanie liečebnej metódy, či dôvodu choroby. Zdravotný personál viac menej len hasí, ako predchádza škodám....
Druhý rozmer sú procesy....výsledky z vyšetrení sa čakajú ako autobus na zastávke..., kedy - tedy príde, s akým meškaním..., dokonca lekárka mi oznámila, že na výsledok z EEG sa čaká aj dva týždne !!! A to nehovorím o biochémií....., vykoná sa odber a výsledok? Ešte ho nedoručili je odpoveď... Na druhej strane som vnímal aj silnú apatiu pacientov, čiže aj keď boli snahy o terapiu, nebol záujem zo strany pacientov. Kde je problém? Podľa môjho názoru je to výledok politikárčenia všetkých vlád, kedy jeden minister ruší všetko staré a vytvára nové, ďalší to isté, akurát sa všetko šije politicky a nie odborne... Ako môže fungovať akýkoľvek rezort, ak životnosť ministra sa nepočíta na roky, ale pomaly na mesiace... Ako môže fungovať celý rezort, ak sa stále niečo vymýšľa, menia sa pravidlá...., ak pracovníci musia žiť stále s pocitom, aká bude zmena ? "Daj blbcovi úrad, vymyslí formulár" zaznelo v nejakej satire. Nečudujem sa preto zdravotníckemu personálu z nervozity, za daných podmienok sa čudujem, že to všetko ešte ako tak funguje...Myšlienka, že všetko si musí na seba zarobiť, je pre mňa neprijateľná. Zdravie nie je biznis. A ak sa k tomu pripíšu nesprávne nastavené pridlá.... Pozrime sa, v akom stave sú nemocnice. Budovy schátralé, šetrenie energiami minimálne, žiadne zateplenie, prístrojové vybavenie..., hmmm, niekde ešte písacie stroje, žiaden počítač.... Transformácia nemcníc na akciovky je fajn nápad, principiálne súhlasím, zjednoduší to prácu vedenia nemocníc, ale.... v dnešnej dobe, kde za všetkým treba hľadať vplyvy a klientelizmus, kde podvody sú na dennom poriadku, tak mám strach z tejto aktivity. Skôr mi to pripadá ako "účel svätí prostriedky", ako spôsob, urobiť niekomu po vôli...a ten niekto nie je pacient...
Aké riešenie? Ak sme za 20 rokov takmer dokonale pobabrali všetko, čo sa dalo, upratovanie je náročné. Určite profesionálny prístup, manažovanie, zrušenie napr. zdravotných poisťovní, aj tak fungujú v podsate rovnako, zaviesť a dodržiavať pravidlá, je choré, ak díler liekov zarobí 2x viac ako lekár....., je choré, ak lekári pracujú 24 hodín non stop, tok financií v zdravotníctve je veľmi zamotaný. Netreba viac kapitálu, ale toky peňazí zreálniť podľa potrieb obyvateľstva. Odbúrať zbytočnú byrokraciu,....je toho veľa, čo sa pokazilo z kvalitnej zdravotníckej starostlivosti kedysi... Naproti tomu si vážim prístupy mnohých lekárov, lebo vidím, že pracujú preto, že chcú a nie preto, že musia. Bárs by takých lekárov boo viac, bárs by konečne nastal v rezorte poriadok na dlhé obdobie....
