Pokiaľ patríte medzi hokejových fanúšikov, tak určite Vám sú známe obrázky zo zámorskej NHL, kde vôbec nieje raritou vidieť fanúšikov klubov hrajúcich proti sebe, hoc aj najväčších rivalov, ako sedia na jednej tribúne, dokonca sa ich sedadlá nachádzajú hneď vedľa seba. Bez problémov, bez incidentov. Niekedy sa ešte aj spolu podelia o hot-dog alebo v Amerike o všadeprítomný hamburger.
Pre takéto príklady nemusíme chodiť ani za oceán do NHL. Stačí sa pozrieť do susedných Čiech. Áno, aj český fanúšik hokeja už pochopil, čo znamená kultúra na štadióne. Tým teraz nemyslím, že v Třinci alebo Plzni uvidíte fanúšikov týchto dvoch tímov ako konzumujú hamburgery, a nič okrem jedla ich v podstate nezaujíma. Uvidíte ich, ako nemajú problém sedieť vedľa seba, vo veľkej miere sa dokážu spolu dokonca baviť a zabávať, a možno si počas prestávky skočia aj na jednu plzeň. Nadávanie a vulgárne pokriky na adresu hráčov súpera už taktiež vyšli z módy a počuť ich už len sporadicky. O ligách vo Švédsku, Fínsku či Rusku asi nieje potrebné písať. Opakoval by som sa totižto. Ale čo u nás?
U nás je niečo podobné tak trochu sci-fi. Prepáčte ten klišé výraz, ale v našej lige si naozaj neviem predstaviť obdobné obrázky. Sám som niekoľkokrát bol aj na súperových štadiónoch. Vždy to však bolo inkognito. Prečo? Z dôvodu vlastnej bezpečnosti. Svoje by o tom vedeli určite povedať aj fanúšikovia Dukly Trenčín, ktorí boli napadnutí na výjazde v Bratislave ( viac informácií tu ), alebo surové napadnutie dvoch fanúšikov bratislavského Slovana v Žiline ( viac informácií tu video tu). Jednoducho, opäť niečo v čom sme pozadu za inými hokejovými ligami. Spať však k sérii medzi Košicami a Duklou.
Ešte v deväťdesiatych rokoch patrili fanúšikovia Košíc a Trenčín medzi najväčších rivalov. Vulgárne prekrikovačky, občasne aj nejaká bitka medzi oboma tábormi. Dnes je však všetko inak. V semifinálovej sérii medzi Košicami a Trenčínom sme boli svedkami niečoho, čo pripomína spomínanú hokejovú kultúru z NHL alebo európskych líg. Fanúšikovia Košíc a Dukly spoločne vedľa seba. Bez akýchkoľvek incidentov. To čo bolo niekedy nepredstaviteľné sa stalo realitou. Nielen na štadióne ale aj v meste a krčmách v Košiciach či Trenčíne. Na záver série si dokonca fanúšikovia oboch táborov spoločne zaskandovali a zatlieskali. Nebolo problémom vidieť fanúšikov v dresoch Košíc a Dukly sedieť vedľa seba. Ako zázrak ? Takto by to malo byť stále a na každom jednom štadióne. Pokiaľ to dokázali v Trenčíne a v Košiciach, prečo by to mal byť problém v ostatných mestách na Slovensku ?
Je otázne, či by to takto bolo aj keby bola séria vyrovnanejšia. Verme však, že áno a dúfajme, že tento záblesk kultúry na hokejových štadiónoch u nás, je predzvesťou, že to tu raz môže byť také, ako napríklad v Kanade a ostatných hokejovo-kultúrnych krajinách, ktoré si ani nemusia hovoriť, že sú hokejovým republikami.
