Vitajte v „študentskom“ spolku AIESEC

AIESEC si vraví študentská organizácia. Od študentských cien má však celkom ďaleko. Na to, aby ste išli na zahraničnú stáž cez študentskú organizáciu AIESEC potrebujete absolvovať niekoľko krokov: prejsť jazykovými testami, prejsť osobným pohovorom a prejsť asi 3-dňovým seminárom, kde vám vysvetlia, čo to taká stáž vlastne je, že v zahraničí budú kultúrne rozdiely (ako keby ste nevedeli), a ako funguje AIESEC a celé to zháňanie stáže (pri čom to je tiež celkom neefektívne, viac v ďalšom blogu).Do tejto organizácie som sa chcela prihlásiť už asi pred dvoma rokmi, ale nestíhala som ísť na seminár, tak sa prihlásiť nedalo. Nechápala som to a doteraz to nechápem, na koľko tie naozaj praktické veci, ktoré potrebujete z toho školenia vedieť, sa dajú vysvetliť asi za tri hodiny – maximálne. To je prvá vec, ktorá ma na tejto organizácii mierne rozladila.Nevadí, na stáži v zahraničí som bola, mimo AIESEC, ale chcela som ísť ešte do Ázie alebo Latinskej Ameriky, čas na seminár som už mala, tak som si povedala, že skúsim znova. Absolvovala som jazykové testy aj osobné interview, kde sa ma ľudia mladší odo mňa asi o rok alebo o dva a ešte viac rokov skúseností pýtali, čo chcem v živote dosiahnuť, kde sa vidím o 5 rokov a ako si asi predstavujem takú stáž. No a potom mi oznámili, že zaviedli nový poplatok za hľadanie stáže 140 EUR. Samozrejme, poplatok vo výške minimálne 20% z prvého platu zostal zachovaný, tak ak si to vyrátate, v priemere zaplatíte minimálne 180 EUR AIESECu. Za „sprosterdkovanie“ stáže zaplatíte do výšky maximálne 340 EUR, na koľko 200 EUR je maximálna suma, ktorú vám zinkasujú z prvého platu. (Pre porovnanie, súkromné firmy si pýtajú v priemere 200 – 350 EUR za sprostredkovanie práce v zahraničí). Veľmi, veľmi som sa týmto novým móresom začudovala a povedala som si, že to platiť nebudem, na žiadny seminár nejdem, lebo som dosť schopná si stáž nájsť aj sama. Taktiež sa mi zdalo dosť úbohé, že tento poplatok pýtajú od študentov, ktorý okrem neho musia zaplatiť milión iných poplatkov za víza, letenky, prípadné očkovania a iné náklady. Navyše, nerozlišuje sa, do akej krajiny idete. Je jedno či idete do Európy, kde zarobíte minimálne v priemere 850 EUR mesačne, alebo do Ázie, kde je zárobok 200 – 400 EUR (a náklady na cestu oveľa vyššie), resp. či idete na neplatenú stáž. Navyše, neskôr som sa dozvedela, že od firiem AIESEC inkasuje 350 USD za každého stážistu. Keďže ľudia, čo sú v AIESECu pracujú preň dobrovoľne, fakt netuším, kam tieto peniaze idú. Dosť pochybujem, že všetko minú na kancelárie či svoje konferencie. Ako som si pomyslela, tak som učinila a stáž som si našla sama – v Indii. S firmou som mala už všetko odkomunikované a všetko šlo ako po masle, až kým som prišla na indickú ambasádu, kde mi oznámili, že ak nejdem cez AIESEC, víza nedostanem. Márne som im vysvetlovala, prečo cez AIESEC ísť nechcem, a že v princípe je úplne jedno, či cez nich idem alebo nie. Môj indický šéf preto kontaktoval AIESEC v Indii a popýtal sa, či je možné, že pôjdem cez nich. Možné to zrazu bolo aj bez 3-dňového seminára, ktorý zrazu nebol nevyhnutným pilierom stáže. Ale tak ... našťastie. Na moje veľké pozitívne prekvapenie bolo všetko vybavené do 2 dní. Avšak, keď som si myslela, že AISECu bude stačiť tých 350 USD, ktoré im za mňa musel zaplatiť môj šéf, mýlila som sa. Napriek tomu, že som si všetko vybavila sama, si odo mňa vypýtali 140 EUR, ako keby mi so všetkým od začiatku pomáhali. A samozrejme do 30% môjho prvého indického platu podľa dĺžky trvania stáže. Nakoniec sa uskromnili a okrem 350 USD od indickej firmy, im za to, že ma nahodili do ich systému a dali dva potvrdzovacie dokumenty pre indické veľvyslanectvo stačilo 80 EUR + 30% prvej výplaty.Som vďačná a rada, že sa nakoniec dalo ísť cez AIESEC, aj keď som v podstate potrebovala len dva papiere pre veľvyslanectvo, a že to bolo rýchlo. Ale minimálny poplatok 180 EUR za stáž sprostredkovaný študentskou organizáciou, kde všetci vypomáhajú dobrovoľne vo svojom voľnom čase, naozaj priveľa. Neviem ako je to vo svete, ale minimálne tuto v Indii veľa ponúkaných stáží nie je veľmi kvalitných, práve naopak ... človek sa v práci nudí, nemá čo robiť a nič sa nenaučí (dúfam, že to nebude môj prípad). Ale to už, zdá sa, nikoho netrápi, lebo tie isté nekvalitné stáže majú vo svojej databáze v ponuke neustále. Ďalej, keďže všetci pracujú zadarmo, poskytnutý "servis" v hostiteľskej krajine nebýva vždy kvalitný ... a to tiež nikoho netrápi.