Druhé kolo - gruppen....cvičenie!

Prešli sme prvým kolom. Wau, ide sa ďalej! Hm....... a čo je vlastne ďalej? Uvidíme. Čo to akože...? Slečna „nohavicový kostým“ nás rozdeľuje na dve skupiny. Obe sme v tej druhej, takže máme oäť pauzu. Pravdaže, musí ísť jedna gru

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prešli sme prvým kolom. Wau, ide sa ďalej! Hm....... a čo je vlastne ďalej? Uvidíme. Čo to akože...? Slečna „nohavicový kostým“ nás rozdeľuje na dve skupiny. Obe sme v tej druhej, takže máme opäť pauzu. Pravdaže, musí ísť jedna grupa za druhou, lebo tá najväčšia spoločnosť v Spojených arabských emirátov pošle na Assessment Day AŽ jedného človeka zodpovedného za celý priebeh dňa, preto vždy, keď sa venuje jednej skupine, tá druhá opäť čaká a čaká, lebo keby tu boli aspoň dvaja pracovníci, venovali by sa obom skupinám súbežne. No waiting. Ale nevadí, máme čas sa aspoň pripraviť, hoci nemáme ani tušáka,že na čo!:D

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po asi 45-tich minútach vychádza prvá skupina z miestnosti a všetci sa usmievajú. To je dobré znamenie pre nás „seconďákov“. A v tej milisekunde, kým sa míňame, človek dokáže započuť všetky možné otázky: „Čo ste mali?“, „Čo sa robilo???“, „Bola prísna?“, „Výsledok povie hneď?“, „Bolo to po anglicky?“ No neee, každý nech si hovorí vo svojej rodnej reči, nech sme z tohto všetkého ešte väčší mešuge!

Tak vchádzame dovnútra, stoličky sú rozmiestnené do kruhu. Aaaach, skupinové cvičenia, najjednoduchší a taký lacný spôsob ako zistiť, či ste ten správny tímový hráč. Ha, lenže ja a Kri sme sem nešli len tak halabala bez prípravy, nie, nie, omyl, my sme sa totižto pripravovali! Alebo ak sa počíta za prípravu prečítanie si zopár „rádoby“ rád ako ukázať tímového ducha – nezvyšovať hlas, nechať hovoriť ostatných, akceptovať názory iných, hľadať kompromis v riešeniach, nebyť príliš „bossy“ ani príliš „lossy“, skrátka zlatý stred. Okej, teória naučená, teraz ju pretaviť do praxe.

SkryťVypnúť reklamu

Slečna „recruiterka“ sa rozhodla rozdeliť našu skupinu na menšie skupinky asi po 4-5 ľudí. Obe si zrazu prisúvame stoličky bližšie k trom uchádzačom z Českej republiky (sme si isté, lebo z rozhovorov mimo konferenčnej miestnosti sme nepočuli iný jazyk než češtinu) a je to teda riadne divné kecať spolu po anglicky, ktorá je tu jediná povolená. No tak! Slováci a Česi a musíme sa baviť v angličtine, svet sa zbláznil!

A teraz to príde. Dostávame do rúk kartičku s obrázkom, každá skupinka jednu. Buď je na nej jablko, vešiak, mobil, čokoláda, papuča, úloha spočíva v tom, aby sme ako skupina vymysleli nápady, ako daný predmet využiť inak, než na čo je v praxi určený. Jeden človek – jeden nápad. Uff....

SkryťVypnúť reklamu

A Kristi? Skoro ma osobne trafil šľak, keď si zvolila, že ona povie ten nápad s deckou hrou... Kristi a hra...... Kristi a decká hra.......Kristi a deti.... Nie, nie, never, not gonna happen..... Spájať túto crazy osobu s čímkoľvek, čo sa týka DETÍ, je neprípustné. To sa skrátka nerobí. To je ako... ako keby ste vošli do pravej talianskej reštaurácie, sadli si, prezreli ponuku a vypýtali si od samotného šéfkuchára Signora Giuseppeho pastu s KEČUPOM. Alebo sa rozhodli prejsť ulicami Harlemu v New Yorku v tričku s meganápisom na hrudi „What’s up, Niggas?!“ Ale ona má rada výzvy, tak sa teda vyzvala!

SkryťVypnúť reklamu

Keď prišiel rad na nás, všetci sme na povel vstali a podávali si kartičku s tým, že sme prezradili svoj origoš nápad na využitie predmetu. Po tom, čo sme sa všetci vystriedali a posadali si, slečna nebezpečná nám poďakovala, zapísala si niečo do papierov a požiadala nás počkať vonku, kým opäť vyvesí ten verdikt na dvere.

„To.... bolo...odveci...“, podotknem, keď sa opäť vlečieme do „lobby“ a s povzdychom si sadáme do mäkkých sedačiek, bontón nebontón, vyvalíme sa tam jak doma v obývačke, nevermind. Od ostatných báb sa dozvedáme, že ďalšia aktivita bude opäť niečo „grupové“ ( a nie, gruppensex to nebude!), potom, ak sa zadarí postúpiť, tak test z angliny a za ním už len Final interview, ktoré sa koná obyčajne na ďalší deň. Á shit. SHIT! Ak, podotýkam, AK by sa nám zadarilo sa dostať až sem, tak Gabri nás ako homelesákov musí opäť uchýliť a ja nebudem môcť vidieť koncert bratovej kapely dnes večer... No, čo, uvidíme, ako to celé dopadne.

„Aaaaach....“, zakvíli Kri, lebo všetci sa opäť hrnú dole schodmi, čo znamená, že výsledky sú už zverejnené, ale čo je horšie, musíme vstať z týchto pohodlných kresiel.

Vlečieme sa teda dolu, opäť sme svedkami tých rôznych emócií a k papierom sa dostávame ako posledné. Hľadáme svoje mená a či sú zase raz zvýraznené, lebo zelená zvýrazňovačka je lístok do ďalšieho kola. Kde sme...kde sme..... Tu! Ale..... No.....do .......FAKA!

Silvia Hlúchová

Silvia Hlúchová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Má sedemnááásť a chôdzu že-, eh, nie, má 25 a chôdzu letušky, rada sa smeje (rehoce), neplánuje, lebo to nevie, vylietava a pristáva, berie, čo život dáva (a pýta viac), a o tom všetkom píše:).Píšem hovorovým štýlom, používam anglické výrazy, slang, aj vulgarizmy. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
SkryťZatvoriť reklamu