Kamarátku odpoveď zjavne neuspokojila a tak schytila voskovú sviečku v tvare kocky, položenú na stole v sklenenom svietniku. Chcela nám dopriať trochu romantiky, a tak sa ju pokúšala neúspešne zapáliť zapaľovačom. Po chvíli to vzdala a strčila mi obe veci do ruky, vraj ona si gélové nechty ničiť nebude, nech to skúsim ja. Nemám žiaľ podpaľačské sklony, ani zmysel pre romantiku v golfových kluboch, takže som sa zamietavo zatvárila, na čo môj priaťel ako pravý gentleman sviečku aj zapaľovač zobral do svojich rúk a po krátkom snažení knot zapálil.
Plamienok sa jemne rozžiaril a všetci sme sa spokojne zatvárili. Ale len na chvíľu... Vtom pribehol čašník, zhrozene mával rukami a popritom vykrikoval: "No, sir, no!!! Please!" Pripútali sme pozornosť všetkých prítomných. Zľakli sme sa, priateľ promptne plamienok sfúkol a všetci sme prekvapene čakali, čo sa bude diať ďalej.
Čašník nám vytrhol sviečku z rúk a začal si obzerať napáchané škody. Pritom neveriacky krútil hlavou a pohŕdavo si nás premeriaval. Nakoniec sviečku obrátil hore dnom a zapol tlačidlo on/off. Baterka zjavne ešte nezhorela, a tak sa celá sviečka rozžiarila a dodala nášmu stolu ten správny jas. Čašník si vydýchol, položil sviečku späť na svoje miesto a urazene odkráčal. Ohorený zvršok dodal sviečke ešte väčšiu autenticitu.
Chvíľku sme nechápavo na ňu hľadeli a potom sme sa strašne rozosmiali. Pochopenie v okolo sediacich návštevníkoch sme však nenašli, a tak sme si radšej rýchlo vypýtali účet a vypadli von do daždivého popoludnia.
Dnes sa už naozaj ničomu nedá veriť, ani len tej sviečke, že je vosková...
