Milujem melóny. Ale po dnešnom dni už na ne už asi nebudem mať chuť. Neviem, či mi stoja za to. Za to, aby som sa po ceste zo zelovocu bála o vlastný život. Aj keď melóny za to nemôžu. To asi skôr tie letné šaty. Či boli príliš krátke? Nemyslím.
Vyholeného staršieho pána na bycikli to však neodradilo a uštedril mi pár zvodných pohľadov. Dokonca mi venoval aj niekoľko vzdušných bozkov. Ale ja som mala chuť na melón, nie na jeho bozky. Škaredo som sa naňho pozrela. Je to zakázané? Asi áno.
Vyholený pán na bicykli zrazu zmenil smer jazdy. „Čo je? Há? Máš problém maličká?“ Odprevadil ma až ku vchodu a celú cestu okolo mňa krúžil. Asi si chcel byť istý, že bezpečne dojdem domov. Je to od neho veľmi milé. Aj keď nechápem, prečo ma potom nazval „vyj*banou sukou“.
Je to asi nejaký novodobý prejav úcty voči mladým ženám. Nabudúce budem vedieť, pekne poďakujem a snáď pôjdeme každý svojou cestou. Bez zbytočného strachu, stiahnutého žalúdka a bez sĺz. Asi je to moja vina. Neviem čo sa patrí a že starším, silnejším a vyholenejším netreba odvrávať.
