Niekedy neviem

Moja hlava. Robí mi samé zlé veci. Často sa na ňu hnevám pretože mi spôsobuje len problémy v medziľudských vzťahoch. Už by sa mohla dať do jedného celku. Už nechcem aby bola rozdelená na dve, či viacero častí.
Človek už, nevie, čo môže povedať, aby moja hlava nezačala znova robiť tie hnusné veci, aby tu znova nebola tá moja, moja verná paranoja.

Verím, že sa to stáva mnohým ľudom, nielen mne. A preto musíte uznať, že je to veľmi nepríjemné, keď sedíte v miestnosti, pred vami pivo a pár ľudí. Očakáva sa od vás, že vám bude dobre a budete sa zabávať. Vy pritom sedíte v rohu s búrkou myšlienok v hlave. Neviete, čo máte povedať a ako to máte povedať a tak radšej mlčíte. S každou jednou otázkou typu: "Čo ti je?" alebo "Si v pohode?" vám je viac a viac do plaču, prípadne máte chuť niečo rozbiť alebo odtrhnúť hlavu tomu týpkovi, čo sa tvári ako "capo di tutti capi". Vtedy je najlepšie buď nepiť alebo sa spiť do nemoty. V druhom prípade ale riskujete, že urobíte veci, kvôli ktorým na vás budú ľudia pozerať zvláštne a paranoja sa prehĺbi. Ako sa dostať z tohoto kolotoča? Ktovie? Ja už som skúšala všeličo a stále nič. Chvíľu sa zdalo, že je to všetko v pohode, ale ... 

Veru ALE. Obcas si za tie svoje úžasné pochody v hlave môžem sama. Večná analýza úplných hovadín. Keď sa k tomu pridá alkohol, potom trepem dve na tri a akákoľvek negatívna reakcia ma zaženie znova kúta. Čo sa dá robiť? Naučiť sa s tým žiť. Alebo si jednoducho uvedomiť, že nie každý so mnou súhlasí, nie každý má pozná a že nemôžem byť do konca svojho života upípané decko. Jednoducho, naučiť sa príjmať ľudí a veci tak ako sú a rovnako si ujednotiť v hlave medziľudské vzťahy. Čo komu povedať, či nepovedať. Ako sa kde správať a komu možno veriť - to je asi to najťažšie a najkomplikovanejšie zo všetkého. 

Na záver, no čo na záver? Záver má byť vraj najsilnejšou časťou článku. No neviem, či tu požiadavku splním, ale každopádne...Chcem sa ospravedlniť všetkým za svoje paranoje, výlevy a nálady a poďakovať tým, ktorí ma berú takú aká som, so všetkým čo ku mne patrí.