Dnes budeme veľa počuť o slobode o okupácií, o československej nádeji, ktorú zmarila sovietska krutosť. Nebola to však jediná zápletka. Dnes máme všetci pred očami fotografie tragických augustových dní, ale to skutočné podvolenie nastalo neskôr, a trvalo dlhšie. Kyjakom na našu slobodu už neboli sovietske tanky, ale naša ľahostajnosť a morálna ohybnosť. A v hlavnej úlohe už nebol tyran Brežnev, ale československí politici – a my sami.
Obdobie tesne po vpáde vojsk je v niečom ešte bolestnejšie než samotný august. Pre mňa je aj osobnejšie, lebo som o ňom doma najčastejšie počúval – a neskôr čítal. Jednou z obetí normalizácie bol aj môj starý otec, filozof Milan Šimečka, ktorého z univerzity poslali na betonárku a neskôr do väzenia. Vnútorná sloboda života v disente mu však umožnila napísať prenikavú výpoveď o vtedajšej dobe – Obnovenie poriadku. Popri dielach Václava Havla bolo Obnovenie poriadku jedným z najprekladanejších svedectiev o normalizácií v Československu.
Teraz, po rokoch, som si knihu starého otca znovu prečítal. A znovu ma ohromil jej krásny, takmer láskavý jazyk, akým popisuje zvrhlú logiku normalizácie. Píše o previerkových komisiách, kde sa navzájom udávali kolegovia a blízki priatelia, o rituálnej sebakritike, ktorú ľudia poslušne odriekali, o všadeprítomnej štátnej lži, ktorú všetci tolerovali, o závratných kariérach oportunistov, ktorí vycítili svoju šancu.
Obnovenie poriadku nie je kniha o tom, ako sovietske tanky znásilnili našu slobodu, ale o tom, ako sme sa jej postupne vzdali – kvôli pohodliu, kariére, obavám z výsluchov, alebo jednoducho preto, že nám na nej nezáležalo. Prispôsobili sme sa. Môj starý otec nikoho neobviňuje, ale jeho záver je nemilosrdný: normalizačný režim nemusel použiť brutálne násilie, lebo dokonale využil ohybnosť a prispôsobivosť ľudskej duše. Knihu Obnovenie poriadku si môžete stiahnuť ako voľný e-book na tomto odkaze.
Veľké výročia, ako je to dnešné, majú zmysel vtedy, ak nám pomáhajú pochopiť súčasnosť. Je prirodzené, že sovietsku okupáciu dnes vnímame najmä v kontexte geopolitickej hrozby zo strany agresívneho Ruska. Je správne, že vnímame paralelu medzi Brežnevovými tankami a Putinovými nočnými vlkmi. Nesmieme však podceniť hrozbu, akú predstavuje naša vlastná ľahostajnosť voči slobode, demokracii a pravde.
