Ako je to s pomocou naozaj
Práve Vestager má túto agendu na starosti a osobne mi viackrát hovorila, ako jej záleží na tom, aby schvaľovanie štátnej pomoci bolo rýchle a jednoduché.
Odpoveď ma neprekvapila. Európska únia drasticky uvoľnila vlastné pravidlá, a po prvej vlne celý proces dokonca ešte viac zjednodušila. V praxi stačí vyplniť jeden formulár, a Brusel doslova obratom - priemerne už za niekoľko pracovných dní - štátnu pomoc odklepne.
Únia si veľmi dobre uvedomuje, že pomoc ľuďom, ktorým korona ohrozila živobytie, musí prísť rýchlo a jednoducho, inak nemá zmysel.
Problém je inde. Slovensko posiela málo žiadostí o schválenie pomoci. Aby som bol presný - najmenej z celej EÚ. Áno, naozaj je to až tak zlé. Podľa aktuálneho zoznamu získalo Slovensko povolenie pre 5 schém štátnej pomoci. Pre porovnanie: Maďarsko a Česko majú schválených po 14 schém, Litva 13, Lotyšsko 11, a tak ďalej. Celý zoznam je tu.
Druhú vlnu chytáme za chvost
Na prípravu kompenzačných mechanizmov mala vláda celé leto. A nie teraz chytať druhú vlnu za chvost, a vyhovárať sa pritom na Európsku komisiu. Desiatky tisíc ľudí prichádzajú kvôli koronavírusu a opatreniam o príjmy. Už viac ako šesť mesiacov.
Sú na pokraji krachu a rezervy majú vyčerpané. Ak nedostanú okamžité a jednoduché kompenzácie príjmov, budeme tu mať armádu nezamestnaných a ekonomika sa z toho nezotaví ani za niekoľko rokov.
Namiesto hádzania viny na Brusel teraz potrebujeme niečo úplne iné: politické líderstvo a zrozumiteľné informácie o tom, ako a kedy bude štát odškodňovať živnostníkov a zamestnancov v gastro prevádzkach, hoteloch, športových kluboch, v kultúre či iných službách.
Pre ľudí, ktorí prišli o živobytie, by to bolo oveľa užitočnejšie, než vzájomné škriepky a dojímavé príbehy o “stratených priateľoch, ktorí potajomky otrávili naše kone.”
Ak Vás zaujíma Európska únia a miesto Slovenska v nej, sledovať ma môžete TU.
