Kľúčové inštitúcie v USA dlhodobo ovláda republikánska strana, napriek tomu, že väčšina Američanov nesúhlasí s jej programom a volí kandidátov demokratickej strany. Výsledkom je z pohľadu demokracie absurdný stav, v ktorom vládne menšina, bez ohľadu na voľby. Ako je to možné?
Americký federálny systém zvýhodňuje malé, riedko osídlené a vidiecke štáty, s konzervatívne založenými voličmi, ktorí volia republikánov. Vezmite si zajtrajšie prezidentské voľby: je úplne isté, že Joe Biden dostane od Američanov výrazne viac hlasov, než Donald Trump.
Bizarná situácia od Bieleho domu po Senát
Bude to už siedmy raz v posledných ôsmich prezidentských voľbách, čo demokrat dostane viac hlasov než republikán. Pred štyrmi rokmi Hillary Clinton získala takmer o tri milióny hlasov viac, než Trump. Ale kombinácia väčšinového systému a zboru voliteľov znamenala, že Trumpovi k Bielemu domu stačilo vyhrať o pár tisíc hlasov v Michigane a Pennsylvánii.
V Senáte je rovnako bizarná situácia. Ovládajú ho republikáni, ktorí majú 53 senátorov - hoci 47 demokratických senátorov dostalo v ostatných voľbách o 14 miliónov hlasov viac. V Senáte má totiž každý americký štát dvoch senátorov, a teda 500-tisícový Wyoming v ňom má rovnakú silu, ako 40-miliónová Kalifornia. To opäť favorizuje republikánov, ktorých je síce oveľa menej, ale obývajú väčšinu malých vidieckych štátov.
Senát okrem iného schvaľuje - na návrh prezidenta - sudcov Najvyššieho súdu, čo je inštitúcia, ktorá zásadným spôsobom vplýva na život v USA, a kde majú prevahu republikáni (aktuálne 6 ku 3). Od Nixona po súčasnosť sa republikánskym prezidentom podarilo dokopy zvoliť 15 sudcov, kým demokratom len 4. A hoci sa konzervatívci často rozhorčujú nad “progresívnym útlakom”, pravda je taká, že demokrati mali väčšinu na Najvyššom súde naposledy v 70. rokoch 20. storočia.
Liberálni Američania, konzervatívny Najvyšší súd
Nedávno na súd prišla konzervatívna sudkyňa Amy Coney Barrettová. Nominoval ju Trump, ktorý sám dostal menej hlasov než Clintonová (navyše tesne pred vypršaním mandátu), a schválili ju republikánski senátori, ktorí sami zastupujú drvivú menšinu voličov.
Presne takto sa Američania dostali do situácie, keď volebné čísla aj prieskumy verejnej mienky ukazujú väčšinovú a rastúcu podporu liberálnych hodnôt (napríklad v otázke rasovej rovnosti alebo ženských práv), ale Najvyšší súd je najkonzervatívnejší za posledné roky.
Ovládnutie Najvyššieho súdu zároveň spätne konzervuje výhody a moc republikánov pri voľbách, napríklad rozhodnutiami ako Shelby County vs. Holder, ktoré viedli k de facto vylúčeniu obrovského množstva Afroameričanov - tradične demokratických voličov - z volieb. A konzervatívna väčšina na Najvyššom súde je Trumpovým silným tromfom aj v zajtrajších voľbách.
Milióny hlasov - najmä z demokratických obvodov - prichádzajú v týchto dňoch poštou, no konzervatívni sudcovia sa nedávno vyjadrili v prospech toho, aby sa do výsledku nepočítali tie odoslané hlasy, ktoré pošta nestihne doručiť ku dňu volieb. To len zvyšuje obavy z toho, že Trump sa pokúsi voľby zmanipulovať.
Čo to celé znamená? V Amerike sa prijímajú zákony, vládne politiky či prelomové rozsudky Najvyššieho súdu, ktoré idú dlhodobo proti vôli, názorom a volebným hlasom väčšiny Američanov. Je to tak preto, že hlas bieleho farmára z Nebrasky má systémovo oveľa väčšiu váhu, ako hlas Afroameričana z New Yorku či Latinskoamerickej ženy z Kalifornie.
A to je obrovský problém pre demokraciu, ktorý vidí aj taký “prisluhovač Ameriky”, ako som ja.
Ak Vás zaujíma Európska únia a miesto Slovenska v nej, sledovať ma môžete TU.
