
Taiwan leží iba 100 kilometrov od Číny. Napriek blízkosti a intenzívnemu kontaktu s kontinentom však demokratická vláda v Taipei udržala počet infikovaných a obetí na minime (cca 300 a 5). Pritom nemusela krajinu vôbec “vypnúť”.
Veľkú rolu zohrala dátová analytika, tracking potenciálne infikovaných ľudí cez mobil, všadeprítomné meranie teploty na letiskách a verejných priestoroch, a samozrejme masívne testovanie (Taiwan patrí ku svetovej špičke vo vývoji diagnostických testov proti korone). Plus kvalitné verejné zdravotnícvo a sociálny štát: každý Taiwanec v karanténe dostal napríklad preplatené jedlo či ubytovanie na 14 dní.
To, čo významne odlíšilo Taiwan od zvyšku sveta, bola rýchlosť reakcie. Taiwanci si dobre pamätali epidémiu SARS z roku 2003, ktorá ochromila ich ekonomiku. Celé týždne predtým, než Čína oficiálne priznala prenos vírusu medzi ľuďmi, už taiwanská vláda závádzala prísne lekárske kontroly a karantény pre pasažierov z Číny, masívne vyrábala a rozdávala svojim obyvateľom respirátory, a zakázala export zdravotníckeho materiálu. Do Wuhanu vyslali vlastný tím expertov, ktorý priniesol správy o prenose vírusu na čínskych zdravotníkov a o hroziacej epidémii.
Zablokovaný Čínou
Tu sa príbeh stáva nepochopiteľným. Taiwanskí zástupcovia už koncom decembra upozorňovali Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) na nový koronavírus, ale trvalo niekoľko týždňov, než bol COVID-19 oficiálne priznaný. V závere janáura WHO zvolala krízové zasadnutia. Pozvali všetky štáty, ktoré mali aspoň jedného infikovaného - okrem Taiwanu. Čína ho zablokovala.
Taiwan ako nečlen OSN samozrejme nie je ani členom WHO. Drvivá väčšina štátov sveta - vrátane Slovenska a EÚ - uznáva politiku jednotnej Číny. Zvykli ho však pozývať so štatútom pozorovateľa. Tentoraz nie: pritom expertíza a informácie Taiwanu mohli pomôcť celému svetu.
Taiwanskému diplomatovi som sľúbil, že budem v Európskom parlamente presadzovať, aby sme zaujali jasné stanovisko: Taiwan by mal byť súčasťou debát v rámci WHO.
Pointa na záver: dnes vyšla správa, že Taiwan, ktorý ani diplomaticky neuznávame ako štát, daruje Európskej únie 7 miliónov respirátorov, čo je asi trojnásobne viac, než EÚ oficiálne sľúbila čínska vláda v Pekingu.