Ponúkajú sa minimálne tri argumenty, prečo je konšpiračné uvažovanie o bieloruských protestoch úplným nezmyslom:
1. Žiadne riadené hnutie
Samotné protesty sú pravým opakom “riadeného” hnutia. Nemajú lídra ani organizáciu. Skôr ide o mnohé hlúčiky odvážnych ľudí v Minsku a ostatných mestách, ktorých túžba po slobode a dôstojnosti je väčšia než strach z brutálnej bitky a väzenia. Nedostávajú žiadnu významnú materiálnu, spravodajskú či technickú pomoc z Európy alebo Ameriky (napríklad technologické nástroje na prekonanie Lukašenkovho internetového blackoutu). Bieloruskí demonštranti v tom, žiaľ, zostali úplne sami, s výnimkou podpory od vlastnej diaspóry v Poľsku a Litve.
2. Slabá podpora zo strany USA aj EÚ
Dokonca aj verejná podpora občianskym protestom zo zahraničia je skôr opatrná. USA ani európske štáty zatiaľ významne netlačia na Lukašenkov pád a nič nenaznačuje, že by ho oficiálne odmietli uznať za víťaza a prijali legitimitu opozičnej kandidátky, ako spravili napríklad vo Venezuele. Dokonca tipujem, že taký Trump skôr drží palce Lukašenkovi... Európska únia odsúdila násilie a volebný podvod, ale nehrozí izoláciou režimu ani zničujúcimi ekonomickými sankciami. V tejto chvíli sú na stole len hrozby, že sa EÚ môže vrátiť k osobným sankciám proti členom bieloruského režimu. Bieloruská opozícia nemá na Západe - s výnimkou Poľska a Litvy - silných politických spojencov. Všetci, aj európske vlády, sa obávajú revolučného chaosu, ktorý by Moskva poľahky zneužila. Ak by existoval “západný plán" na zvrhnutie Lukašenka, politická reakcia by jednoducho vyzerala úplne inak.
3. Rastúci ruský vplyv
Cieľom “riadených” protestov je vraj oslabiť ruský vplyv? Paradoxne, deje sa pravý opak. Rusko nemá záujem udržať Lukašenka za každú cenu pri moci. V Moskve ho vôbec nemajú radi a on ruské strategické zámery často torpéduje - napríklad sa zastal Ukrajiny po anexii Krymu. Ruská diplomacia a tajné služby majú solídne kontakty aj na niektorých opozičných lídrov - žiadny z nich nie je vyslovene protiruský bieloruský nacionalista, ktorý by sa hrnul do zbližovania s NATO. Áno, po voľbách Putin symbolicky Lukašenka podržal, no spravil to preto, lebo presne takto mu bieloruský diktátor vyhovuje: oslabený, pod tlakom, závislý od ruskej podpory - a teda ochotnejší k ústupkom. V tejto chvíli je Rusko jediným hráčom, ktorý vďaka protestom svoj vplyv v Bielorusku skôr posilňuje.
Cynizmus verzus ideály
Pre istý druh ľudí je nepredstaviteľné, že sa niekto zapojí do protestov z vlastného rozhodnutia, kvôli hodnotám ako sú sloboda či demokracia - a že je pre ne dokonca pripravený aj obetovať život. Tento druh ľudí bude za každým spoločenským pohybom vidieť cynickú manipuláciu. Lenže v tomto prípade to nedáva zmysel ani ako konšpirácia.
Naopak - odvážne Bielorusky a Bielorusi, ktorí dnešnú noc opäť strávia v uliciach, sú hrdinami práve preto, lebo sú tam sami za seba, proti presile brutálneho režimu a bez geopolitického krytia. Držme im palce.
