
Slovenskí euroskeptici neskrývajú škodoradosť, že byrokratický moloch v Bruseli zlyhal. Majú pravdu? V skratke: z nemeckého pohľadu áno, zo slovenského nie.
Európska komisia v letných vyjednávaniach s výrobcami kládla dôraz na výhodnosť nákupu pre všetky svoje členské štáty. Tlačila cenu čo najnižšie. V zmluvách presadila, aby náklady za komplikácie pri očkovaní niesli farmafirmy, nie vlády. Briti, Izraelci či Američania na to išli úplne inak. Chceli byť prví v rade - za každú cenu. Táto stratégia sa im zatiaľ vyplácia.
Dnešná situácia
Celkovo EÚ zazmluvnila dostatok vakcín - 3.5 dávky na jedného obyvateľa. To je porovnateľné napríklad s Amerikou (3.7). Lenže viaceré z nich stále čakajú na schválenie (napr. Janssen a Sanofi). Vakcína od firmy AstraZeneca, ktorá v lete vyzerala najsľubnejšie, sa medzitým dostala do problémov, a povolenie od Európskej liekovej agentúry dostala až dnes.
Do toho prišli výpadky výroby vo firmách Pfizer/BioNTech, Moderna aj spomínanej AstraZeneca. Výpadky poškodia najmä zákazníkov v EÚ, kedže sme neboli “prví v rade”. Preto EÚ dnes pristúpila k radikálnemu a kontroverznému kroku: obmedzeniu vývozu vakcín, výrobených na území EÚ, kým nebudú naplnené zmluvné požiadavky EÚ.
Spätne môžeme kritizovať Európsku komisiu, že mala byť v lete rýchlejšia, alebo mala menej dôverovať firme AstraZeneca (ktorá navyše porušuje kontrakt). To je legitímna výhrada - z pohľadu Berlína.
Keby nemecká vláda konala na vlastnú päsť mimo EÚ, na globálnom trhu by sa určite presadila a dnes by možno boli Nemci v očkovaní na úrovni Britov. Nehovoriac o tom, že BioNTech je nemecká firma. Preto rozumiem frustrácií tamojších politikov: spoločne organizovaný nákup v rámci EÚ naozaj Nemecko zabrzdil.
Slovenská realita
Nič z toho však neplatí pre Slovensko. Ak by sa neobstarávalo centrálne a vlády EÚ by si navzájom konkurovali v boji o kontrakty, ako menší štát s menšími zdrojmi by Slovensko ťahalo za kratší koniec.
Nehovoriac o tom, že slovenské úrady sa týždne nevedeli dohodnúť ani len na tom, ako nakúpiť antigénové testy. Je teda pravdepodobné, že by sme vakcíny získali neskôr, drahšie, za horších podmienok. Porovnanie Slovenska s Izraelom či Veľkou Britániou jednoducho neobstojí.
To je paradox. Môžeme doma nadávať na EÚ, že je pomalým a ťažkopádnym strojom, ale je dobré si uvedomiť, že sú momenty, keď tento stroj pracuje najviac pre malé štáty ako Slovensko.