Môžeme sa zamyslieť takto jednoducho a rýchlo si odpovedať, veď aj tak nemáme čas sa zaoberať takýmito blbosťami. A pritom je táto otázka možno dôležitejšia ako tie siahodlhé debaty z politiky, ktoré radi sledujeme a hodnotíme, preberáme pri pive. Nepoznáme seba a nepoznáme ani svojich priateľov tak detailne, ako poznáme fyzikálne javy, politické zriadenia a zákony.
Že by to bol únik? Veď spoznávať seba skutočne do hĺbky prináša zistenia, ktoré dlho v nás driemu. Dokáže nás poriadne zaskočiť, keď nakoniec zistíme, že kritika od druhých bola len čistá pravda o nás, len sme si ju nechceli priznať, lebo sme sa takto nespoznali alebo sme sa za to hanbili. Je to skutočne ťažké priznať si to, v čom zlyhávame a snažiť sa o nápravu? Jasne nemôžeme dať každému za pravdu, bo by sme sa menili podľa toho, ako nám kto povie a tento stav nás skutočne šťastnými neučiní. Preto je dôležité spoznať sa, spoznávať sa do hĺbky, nezakrývať si očí pred skutočnosťami a neospravedlňovať si svoje činy. Ani sa za svoje činy dlho netrápiť. Veď chybovať je ľudské ale nepriznať si skutočnosť o sebe, je príliš detinské. Každý deň sa môžeme veľa naučiť, či už stretnutiami a načúvaním svetu okolo nás. Vraví sa, že máme dve uši a jedny ústa práve preto, aby sme viac počúvali ako hovorili. Väčšinou je to ťažké, no práve touto technikou dokážeme nájsť skutočnú hlbokú odpoveď na otázku KAM KRÁČAŠ?. Čím skôr si odpovieme, čím skôr sa "nájdeme", tým skôr môžeme svoj život žiť naplno. Vtedy pocítime, že to čo robíme, má zmysel, že nás to robí šťastnejšími a hlavne kvalitnejšími ľuďmi. A kto z nás by nechcel byť kvalitnou osobou? Kto z nás by nechcel žiť svoje poslanie a plniť si svoje sny a sny druhým?
Povzbudzujem sa a aj teba, vstaňme a poďme dnešný deň zabojovať o krajšie začiatky ľudí, s ktorými sa budeme stretávať.
