Juraj Šimkovič
Prečo nechcem robiť 365 dní v roku?
Vyznieva tento nadpis že ho píše nejaký lenivec? Možno áno, možno nie, názor si spraví každý sám.
Som obyčajný človek žijúci svoj život medzi neobyčajnými výnimočnými ľuďmi - od nich sa učím vnímať svet, neriešiť veci, ktoré nezmením a tešiť sa i z drobných radostí každého dňa. Rád odovzdávam pozitívnu energiu a dobrú náladu medzi ľudí, s ktorými sa stretávam Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné

Vyznieva tento nadpis že ho píše nejaký lenivec? Možno áno, možno nie, názor si spraví každý sám.

Stretávame sa v rôznych partiách, spoločenstvách a v týchto zoskupeniach vytvárame isté vzťahy. Niekto dokáže tvoriť skutočné priateľstvá, iní nie. Väčšina z nás však miluje práve to, keď sa stretneme a je sranda. Je tam riadna zábava - preto hrávame hry, spomíname na veci čo sme spolu prežili, či prežili inde a iné.

Skoro pred 5 rokmi som si napísal sám pre seba tridsať krátkych textov, boli to úvahy, v ktorých som cez rôzne témy dával dokopy detský a dospelý svet. Bolo to v časoch , kedy som končil bakalára na vysokej škole. Odvtedy som sa tejto myšlienky nevzdal a myslím si, že by nám bolo lepšie, keby sme vedeli využiť svoju minulosť, veci z detstva a nehrali sa len na dospelých serióznych ľudí. Čo tým však myslím? Kvôli čomu som sa nad týmto zamýšľal?

Poznáme to, vidíme mnohých hrdinov z filmov, ktoré boli natáčané podľa skutočnej udalosti, kde ľudia majú mnoho trápenia ale dajú to a sú obdivovaní. Máme isto aj medzi sebou ľudí, ktorých my obdivujeme a vravíme si: tak toto je perfektná osobnosť, lebo dokáže to či ono. Ale čo ja? Nemám na to. V tom lepšom prípade sa necháme zmotivovať.

Študoval som na pedagogickej fakulte a celých päť rokov som sa učil, aké sú definície výchovy, vzdelávania, rozoberali sme, ako sa správať k deťom, ako pôsobiť na ne, aby z nich vyrástli kvalitné osobnosti - počúval som teórie od mnohých ľudí, ktorí boli z praxe ale aj mnohých, ktorí sa svoje definície naučili len teoreticky z kníh, z odbornej literatúry - a práve na ich prednáškach so zaspával.

Raz za rok alebo skôr raz za čas príde každému človeku do cesty prekážka, ktorá mu zahatí v ceste a spomalí ho. Túto prekážku niektorí z nás berú ako neprekonateľný znak toho, že nie sme dobrí v tom, čo robíme a tak to máme nechať tak. Iní to vezmú ako výzvu a zabojujú - či v tomto súboji vyhrajú alebo prehrajú, i tak niečo získajú.

Dôverne známe správanie, najmä u detí, ktoré by chceli všetko, čo uvidia a chceli to mať hneď teraz a keď nie, tak sa hodím o zem, budem kričať, búchať do druhých, plakať. Všetci to poznáme.

Obyčajná dvojslovná otázka, ktorá čaká na svoju originálnu odpoveď od každého jedného z nás. Prečo očakáva odpoveď na otázku, ktorá je jasná? Kam kráčam, veď do práce, do školy, za priateľmi, čo koho zaujíma táto odpoveď?

Slovíčko kamarát je známe asi úplne každému od malého dieťaťa až po dôchodcov. A predsa si každý pod týmto slovom predstavuje niečo iné. Niektoré vzťahy medzi ľuďmi sú úprimné, iné sa úprimnými len zdajú byť. Prikladám pár tvrdení, s ktorými som sa stretol: kamarát by mal pomáhať a keď niečo chcem on to spraví kamarát by ma mal vypočuť, keď to potrebujem a najmä by mal držať stranu mne kamarát by ma mal rešpektovať takého aký som

Každý to poznáme, ráno zazvoní budík, posunieme ho raz, niekto dva razy, dostal som sa do štádia s presúvaním budíka aspoň 6x. Prečo je tak ťažké zastaviť ho a vstať? Čo nás motivuje ísť von z postele a čo nás motivuje ostať v nej aspoň o hodinku, dve dlhšie?

Všetci riešime v diskusných fórach, na sociálnych sieťach rôznorodé otázky z politiky, ekonómie a iných odvetví. Nezávidím tým ľuďom - niektorí to majú ako voľnočasovú zábavku, iní ako prácu - každý má na to svoje argumenty, či protiargumenty. Ešte raz nezávidím ale držím palce, aby ich debaty priniesli pozitívne zmeny pre našu spoločnosť, našu spoločnosť, v ktorej sa mnoho zmenilo.