"Nepísať a zabrániť nášmu stretnutiu, len túto prosbu mi ticho splň, len to mi umožní ako-tak žiť ďalej, všetko iné ma bude iba naďalej ničiť. " Franz Kafka, 1921 Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Keď ma zobudil hluk vlaku z druhej strany jazera, sadla som si na posteľ a dlho počúvala divé kačice na hladine. Ich zvuky ma už neprekvapovali, dávno som si na ne uprostred nocí zvykla. Ráno mi hmla nad jazerom pripomínala pohľad z nášho okna v kuchyni, pohľad na tmavé jesenné hory v októbri a stúpajúci opar.
Cez cestu bežia dve srny a v lese je vidieť ďalšie, auto zastane a nikde zrazu nie je tichšie ako tu, na tomto mieste. Snažím sa počuť akékoľvek zvuky zvierat, ale vo mne nie je po tichu ani stopa, mnou to buráca, odrazu nedokážem túto mĺkvosť mokrej októbrovej noci zniesť. Celkom inú, ako tú v malom nemodernom kine, kde do dlhého ticha ktosi náhle zakašľal. Vtedy som mala chuť otočiť sa, a napriek šeru vidieť v očiach ľudí sentiment alebo čokoľvek podobné.
