reklama

Adriana

„Idem preč.“ Toto si v mysli povedala študentka Adriana počas teplého letného večera. Doma nikto nebol, nevidela žiaden problém. Mame, ktorá zvykla byť na ňu dosť prísna, napísala odkaz na červený lístoček a vyrazila preč. Rozhodla sa preskúmať okolie mesta, keďže v ňom zatiaľ dlho nebývala. Blúdila dlhé hodiny, videla kopec vecí, až kým nenašla lúku. Konečne niečo, čo ulahodí jej umeleckej duši a krehkej povahe. Rozprestrela si deku a vdychovala tichý šepot prírody.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Videla to, čo by s rodičmi normálne vidieť nemohla. Rodičia ju nikdy nebrali do prírody. Radšej s ňou chodili po nákupných centrách, luxusných reštauráciách a spoločenských udalostiach, na ktorých sa musela správať extrémne milo a slušne. To bola ich ideálna predstava výletu. Avšak nie Adrianina. Hoci bola stelesnením dobroty a ľudia ju vždy mali radi pre jej vďačné a úprimné úsmevy, jej konzervatívni rodičia mali na ňu vždy nejaké poznámky. „Adriana, vždy musíš byť vo všetkom lepšia ako ostatní! Adriana, musíš mať samé jednotky, inak ťa nezoberú na školu, ktorú sme ti s ockom vybrali. Adriana, treba nič trápiť nemôže. Veď máš všetko, čo chceš.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak ani nová bižutéria, šatník väčší ako celá izba ani iné materiálne veci nedokázali Adriane nahradiť to, čo skutočne potrebovala. Pochopenie pre to, že nechce byť taká, ako si ju rodičia predstavujú. Že nechce byť neurochirurgička v súkromnej nemocnici, s najmodernejším vybavením a najšpičkovejším personálom.

Vždy túžila byť bytovou architektkou. Mala cit pre detaily. Keď prišla ku kamarátke Márii na návštevu, dala jej pár tipov, ako vylepšiť svoju izbu, hoci to boli iba drobnosti. Mária sa s nápadmi pochválila rodičom a tí súhlasili. A skutočne to boli dobré rady. Máriina izba bola oveľa priestrannejšia a modernejšia. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Adriana pozorovala okolitý svet. Vonku sa vznášala vôňa poľných kvetov a čerstvej trávy. Čo tam po tom, že nikde nikoho nebolo? Hlavne, že okolo Adriany bola príroda. Vlastne jej celkom vyhovovalo, že bola v objatí zlatožltých púpav a vďačná bola aj za orosený koberec vytvorený z tej najjemnejšej trávy. Na ľudí nemyslela. Ani na mestský ruch, na ktorý bola od malička zvyknutá. Vo vzduchu necítila žiaden dym, ba ani výpary z áut. Vedela, že do mesta nepatrí a napriek tomu, že rodičia z nej budú sklamaní, pôjde si za svojim snom.

Simona Baranová

Simona Baranová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som 19 ročná študentka 5. ročníka na anglickom bilingválnom gymnáziu. Snažím sa, aby vďaka môjmu písaniu moji čitatelia mali možnosť získať aj pozitívny pohľad na adolescentov a mladých dospelých, nie len negatívny. Rada cestujem, píšem, čítam, kreslím, recitujem a baví ma aj herectvo, čo naznačuje, že som taká umelecká duša. Robím, čo ma baví a prináša mi do života šťastie. Myslím si, že je to tak správne. Nezabúdajte myslieť pozitívne! Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu