Na sociálnej sieti som založila dve ankety s cieľom zistiť, ako na tom sú mladí ľudia, čo sa týka volieb. Prvá otázka bola asi najočakávanejšou - či mladí majú vôbec v pláne voliť. Možnosti boli ÁNO/NIE, stačilo len zakliknúť. Druhá otázka nadväzovala na tú prvú a v nej som sa pokúšala zistiť, prečo sa mladí rozhodli voliť/nevoliť. Odpovede boli rôznorodé, niekedy sa opakovali a s väčšinou názorov som sa zhodovala aj ja.
Ako to teda dopadlo?
Mladí ľudia sa rozhodli skôr VOLIŤ ako NEVOLIŤ. Dokonca v našom volebnom okrsku sa nachádzalo veľa prvovoličov, ktorí prišli aj s rodičmi. Bolo z nich cítiť istú dávku nervozity, obzvlášť keď mi s rozklepanými rukami podávali svoj občiansky preukaz a podpísali sa náhodnou čarbanicou, no zároveň sa usmievali od ucha k uchu - cítili sa dôležito, lebo vedeli, že ich hlas môže zmeniť niečo veľké. Chápala som ich, tiež som volila prvýkrát. Na hlasovací preukaz.
Áno, mám síce už dvadsať rokov, ale vždy som bola v komisii, ďaleko od svojho bydliska a bez možnosti voliť prostredníctvom hlasovacieho preukazu. Konečne som mala príležitosť vyjadriť svoj názor aj ja. A sprostredkovala som názor viacerých mladých ľudí, priemerne v mojom veku.
Mladí ľudia sa, asi ako starší, delia na dve skupiny - tí, ktorí išli a tí, ktorí nešli voliť.
Mladí voliči, a možno sa budete čudovať, volili primárne preto, lebo sa im nepáči fungovanie nášho štátu, záleží im na budúcnosti a definitívne CHCÚ ZMENU. Odmietajú rezignáciu a postoj typu "aj tak sa nič nezmení" a svojím rozhodnutím voliť chcú bojovať proti týmto názorom.
Takisto zastávajú názor, že možnosť voliť je najvýznamnejším prejavom demokracie a navyše - kto si má zvoliť prezidenta štátu, keď nie občania, ktorí v tom štáte žijú?
Rozhodli sa voliť, pretože si myslia, že prezident má krajinu spájať a nie ju rozdeľovať a mali pocit, že na tohtoročnej kandidátke sa taký človek skutočne nachádzal. Okrem toho je pre nich prezident človek, ktorý reprezentuje názory svojich občanov.
V odpovediach, ktoré som zozbierala, sa objavil aj názor, že išlo voliť veľa starých ľudí, ktorí vždy zvolia najväčšie zlo a treba ich prehlasovať.
Je pravdou, že názory starých a mladých sa vo väčšine prípadov diametrálne odlišujú. Mladší sú liberálnejší a túžia po modernizovaní krajiny, ktorá im príde zaostalá, na druhej strane starší podporujú skôr tradičné hodnoty a celkovo tradície, ktoré sú v našej krajine zachované už po desaťročia.
Paradoxne, tento názor ohľadom starších voličov bol aj dôvodom pre iných mladých ľudí, prečo NEVOLIŤ. Myslia si totiž, že nemá zmysel voliť, pokým nebude odobraté právo voličom nad 60 rokov a voličom bez základného vzdelania. To práve potvrdzuje prechádzajúci názor, že mladí voliči nie sú stotožnení s politickými názormi starších.
Ďalším pádnym dôvodom na nevolenie nového prezidenta boli prezidentské diskusie. V nich si mladí ľudia našli hneď niekoľko dôvodov, prečo sa rozhodli svoje telesné schránky radšej nechať v pohodlí domova. Podľa nevoličov mali niektorí kandidáti vo svojich prezidentských plánoch body, ktoré ani nie sú v ich prezidentských kompetenciách, neodpovedali priamo na otázky redaktorov a snažili sa zahmlievať alebo mali na rováši kauzy, ktoré sa jednoducho s pochopením mladých nestretli.
Okrem nesúhlasu s kandidátmi ako takými a nesúhlasu s názormi starších občanov mi prichádzalo aj veľa odpovedí, kde mladí uvádzali, že nevolia preto, lebo sa momentálne nachádzajú v zahraničí. Viacerí z nás sa zhodli v nápade vytvoriť tzv. elektronické voľby, ktoré by umožnili voliť aj odcestovaným občanom s trvalým pobytom na území SR.
Ako by to bolo možné? To je momentálne vo hviezdach, no pevne verím, že raz niečo takéto bude možné a účasť na voľbách bude o to vyššia.
