Na úvod celého článku by sme mali definovať pojem „učiteľ“. Kto to vlastne je a čo sú jeho úlohy v 21. storočí - v čase, keď celý svet okolo nás ovládajú výdobytky vedy a techniky? V dobe, ktorú mnohí z nás nazývajú „modernou“? Čím je toto obdobie iné ako tie ostatné? V prvom rade je dôležité si uvedomiť, že chápanie úlohy učiteľa dnes je v mnohých ohľadoch iné ako bolo v minulosti. Učiteľ už nepredstavuje akúsi formu autority alebo vzor. V dnešnej dobe už nestretnete žiakov túžiacich stať sa učiteľom, pretože ich obľúbený učiteľ sa stal ich idolom. V dnešnom svete idoly nie sú učiteľmi a učitelia nie sú idolmi. V dnešnom svete zohráva moc najväčšiu úlohu. Kto je mocný, má autoritu. Sú učitelia mocní? Ak sa mocou dá nazvať vysoká dávka trpezlivosti a množstvo vedomostí vo svojom odbore, tak áno. V prípade, že moc závisí od výšky bankového konta, tak učiteľov s mocou spájať nemožno. Z hľadiska humanistického prístupu k výchove a vzdelávaniu je učiteľ v súčasnosti chápaný ako rovnocenný partner žiaka vo výchovno-vzdelávacom procese, ktorý by mal byť zároveň aj poradcom, odborníkom, manažérom, diagnostikom, tvorcom, psychológom a vzorom. Koľko funkcií má teda dnešný učiteľ? Porovnajme si plat učiteľa, ktorý musí pre vykonávanie profesie pokryť celý rad funkcií a plat manažéra v súkromnej firme. Zatiaľ, čo plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa by sme vedeli zhrnúť do pár stoviek eur, plat manažéra, ktorému na vykonávanie práce stačí aj ukončená stredná škola, sa pohybuje v tisícoch. Zaslúžili by si učitelia lepšie finančné ohodnotenie? Kto je vlastne „dobrý učiteľ“? Bohužiaľ, som sa počas svojej praxe a aj počas svojho súkromného života v poslednej dobe stretla s veľkou kritikou spoločnosti voči učiteľom. Pre predstavu pridávam zopár výrokov, ktoré som na adresu učiteľov v nedávnej minulosti postrehla:
„Čo tí učitelia ešte chcú, prečo by sa im mali zvyšovať platy, keď nič nerobia a končia o druhej v práci?“
„Učitelia nevedia deti nič naučiť.“
„Moje dieťa dostalo zlú známku, lebo má zlú učiteľku.“
Pri týchto výrokoch si treba uvedomiť jednu vec a to, že nikto nie je dokonalý a ja preto nejdem učiteľov obhajovať. Mojím cieľom je iba priblížiť učiteľskú profesiu aj ľuďom, ktorí sa priamo v školskej sfére nepohybujú. Uvedomil si niekedy niekto, že každý jeden učiteľ musí mať absolvované vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a to nielen vo svojom odbore / svojich odboroch, ale aj v pedagogike? Uvedomil si niekedy niekto, že množstvo učiteľov trávi svoj deň až do večera v škole, pretože má s deťmi krúžky, za ktoré nedostáva takmer žiadne finančné ohodnotenie? Uvedomil si niekto, že práca učiteľa nekončí zatvorením školských dverí za sebou po poslednej vyučovacej hodine, ale pokračuje prípravami na vyučovanie, prípravou pomôcok a opravovaním písomných prác vo svojom voľnom čase? Uvedomil si niekto, že učiteľ často nemá počas dňa ani čas zjesť svoju desiatu, pretože musí dávať pozor na deti počas prestávok v rámci dozoru na chodbách? Uvedomil si niekedy niekto, že práca učiteľa nie je len povolaním, ale je poslaním, ktoré vyžaduje špecifické správanie a vyjadrovanie počas 24 hodín denne? Žiadny z učiteľov nemôže vyjsť po vyučovaní zo školy a konať neuvážene, či uvoľnene, stále je tam otázka „čo ak ma uvidí niekto zo žiakov“? Ak má učiteľ robiť svoju prácu dobre a vštepovať deťom správne hodnoty, je veľmi dôležité, aby tieto hodnoty boli deťom vštepované aj doma od rodičov. Rodičia by mali deti naučiť, že ľudí si treba vážiť a že učiteľ je dôležitý človek, vďaka ktorému sa každý z nás môže v živote stať tým, kým chce – či už matematikom alebo chemikom, doktorom alebo vedcom. Bez učiteľov by neboli školy a bez škôl by sme nemali miesto, kde stretneme prvé kamarátstva a lásky, či priateľstvá, ktoré trvajú aj po celý život. Nemali by sme miesto, kde nás naučia čítať, písať, počítať, či hovoriť cudzím jazykom. Učitelia sú veľmi dôležitou súčasťou spoločnosti. Existujú teda ale dobrí a zlí učitelia? Je dobrým učiteľom ten, ktorý dáva všetkým žiakom jednotky alebo človek, ktorý deti s láskou a úsmevom na tvári veľa naučí, hoci je občas nútený dať aj horšiu známku? Sú zlé známky a správanie skutočne odrazom zlého učiteľa? Nemôžu byť zrkadlom nedostatku pozornosti rodičov, psychického stavu dieťaťa alebo iných faktorov ovplyvňujúcich výkon žiaka? Na žiadnu z týchto otázok neexistuje jednoznačná odpoveď. Isté je len jedno. Nemožno učiteľov hádzať do jedného vreca a ani ich rozdeľovať na dobrých a zlých. Učitelia sú v prvom rade ľudia, ktorí majú svoje chyby, tak ako aj každý iný človek na svete. Existujú milší a menej milí učitelia, učitelia zanietenejší pre svoju prácu, ale aj tí, ktorí prácu berú iba ako svoju každodennú povinnosť. Pri tejto práci je nutné sa vzdelávať počas celého života, dbať na kvalitu svojej práce a nikdy pritom nezabudnúť na úsmev na tvári. Pri vytváraní humanistickejších podmienok pre žiakov by sa nemalo preto zabúdať ani na vytváranie humanistickejších podmienok pre učiteľov. Ak chceme skutočne mať dobrých a kvalitných vyučujúcich, je nutné, aby sme našli vhodné spôsoby, ako budeme kvalitu učiteľov hodnotiť efektívnejšie a menej stresujúcou formou ako doteraz. V ďalšom blogu si povieme viac o aktuálnych spôsoboch hodnotenia učiteľov na Slovensku a o tom, aké máme možnosti ich vylepšenia a humanizácie. Ako ochutnávku pre ďalší príspevok pripájam link na dotazník k aktuálne prebiehajúcemu výskumu na hodnotenie kompetencií učiteľov cudzích jazykov, ktorý môžte v prípade záujmu vyplniť a prispieť tak k riešeniu tejto problematiky.
https://www.survio.com/survey/d/F8B4J9W3H3X6X4N5N
