Keď som sa narodil, prvé čo so mnou svet urobil bolo, že ma pľasol skrz pôrodnú sestru po zadku. Dodnes neviem prečo to urobila, revať by som začal aj bez toho, veď bola škaredá až strach. A tak ma bila a ja som reval ako pavián.
Čoraz viac si uvedomujem, aké ťažké to muži s nami ženami majú. Akože, nie že by sme my, ženy, mali s nimi na ružiach ustlané… Ale predsa, taká žena, to vám je celá veda!
Keď sa učíte na vašu poslednú písomku z matematiky(vivat academia!), chcete sám sebe dokázať, že tie štyri roky neboli márne. A že aké-také logické myslenie vo vás muselo zanechať nejakú stopu, aspoň maličkú.
