Žena niekedy bolí sama seba a až potom ostatných. Keď je toho príliš. Evolúcia dala ženskej populácií okrem tampónov aj inú úžasnú vlastnosť. Nechať svoje vnútorné orgány neporušené.Aspoň na nejaký čas.
Kým zvládaš zožrať takú výčitku, takú bolesť, taký problém a pustiť ho len tak dole hrtanom, prejsť žalúdkom a bez akejkoľvek emócie spláchnuť v záchode. Akosi vedome sa rozlúčiť so soľou do rany a dať si na ňu radšej repíkový odvar z iných myšlienok a ľudí.
K niektorým sa však žena stále vracia. Akoby si ten žalúdok akosi navykol a túži viac. Viac filtrovať. Žalúdok sa nevie odhadnúť, vieš, lebo mozog je vyššie a ten sa zapína až v kritických prípadoch a tak sa ľahko stane, že hrtan milosrdne prihliadne a pustí niečo smerom k srdcu.
A to je blana,bejby. U žien je to blana ako taká trampolína. Natiahnutá na pevných gumách, ktoré zdanlivo udržia pokope jazvy celého sveta, ale aj ona má svoj hmotnostný limit. Odtiaľ potiaľ. Odkiaľ kam. Sem tam. Potom stále. Len k srdcu. Keď sa to k nemu raz dostane, potom sa to už filtruje ťažšie.
Srdce ženy je orgán samoregeneračný. Žena sa opraví sama. Číňania sa môžu učiť. Je to robot, kým hľadíš na srdce, hoci aj zjazvené od akné bolesti, ale všetko funguje. Avšak je taký most v tejto farebnej krajine a ten vedie k hlbokej priepasti. Tam je voda studená ako na najvzdialenejšej hviezde a motýle lietajú prinízko,aby boli krásne.Od srdca je k duši na skok.
A raz, keď prelomíš schopnosť srdca zotaviť sa a zjazvíš ženu natoľko, že hodíš svoje bytie v nej do tej hlbokej priepasti s názvom duša je pravdepodobné, že tam zmrzneš. Rýchlo a bez vášne. Ako keď si mucha sadne na klimatizáciu. Žena ma odsťupnované, to mi ver. A môžeš skúšať koľko a kde sa ešte dá kopnúť. Možno sa za celý svoj biedny život nedostaneš ani na jediné dno duše nejakej ženy, lebo žena je, kurva, silný tvor. Ale keď tam budeš, zistíš to. Snáď ti bude aspoň taká zima ako žene, ktorá bolí.
Lož s ložou súloží z tvojich úst, keď stojíš silná a sama proti všetkým bolestiam. Nie proti ľuďom, lebo tých miluješ, iba proti bolestiam. Svojich aj ich. A keď ich už neunesieš, tak si poplač.
Vyrev sa. Keď žena bolí, plač rany hojí. Tie srdcové.
