V našej malebnej krajine si žijeme už dlhodobo čarovný paradox. Šmolkovia by nám závideli toľko kúziel. Nikto nič nemá, všetci sme chudobní, pre svet sme rozvojová krajina (Akože plánujeme rozvoj.Raz.), ale predsa mi to úplne nesedí.
Žijem na Kysuciach a mnohí spoluobčania sa bijú do hrude za tento kus zeme nazývaný aj hladovou dolinou. Asi budete prekvapení, keď Vám o našej "hladovej doline" poviem malé tajomstvo. Máme tu autá. Dokonca aj drahé autá, ktoré šoférujú mladé a dobre oblečené slečny. To by obyčajnou logikou malo znamenať, že sú tu aj zabezpečení muži v najlepších rokoch (tie roky nie sú najlepšie pre tých mužov, ale pre tie slečny).
Máme tu bankomaty. A v tých bankomatoch sú peniaze. ( Aspoň myslím. Lebo keď natrafím na dôchodcu pri bankomate, mám skôr pocit, že si len odbehol hodiť jednu partičku Solitaire. Majú tam aj oni peniaze?...)
A o chvíľu si budeme musieť brať voľno aj deň pred štátnym sviatkom, aby sme stihli vystáť radu v Lidli. (áno, máme aj Lidl. Náš kúsok Rakúska) Lebo síce nemáme prachy a všetko je na dlh, ale čaká nás celých 24 hodín bez otvorených predajní a to je nemilosrdná výzva pre každú matku, babku a tobôž prababku. Aj napriek odhodlaniu Jamesa Bonda po hodine v regáloch s poloprázdnym košíkom začne každý živiteľ túžiť len po jednom. Dobre pretrepané Martini. A zrušenie štátnych sviatkov.
Vidíš, niekedy úplne stačí začať vyrátavať to, čo máme a razom si premyslíš slovné spojenia, keď budeš najbližšie opisovať Kysuce. A tak je to vo všetkom. (idem na to všeobecne. Keby som ti ja vyrátala, čo som dnes doniesla z krátkej prechádzky mestom, asi viem, aké slovné spojenia by si použil)
Raz sa jedného bezdomovca nepýtali, ako vníma peniaze. A tak celkovo. To, že ich nemá. A ako mu vlastne môže chýbať niečo, čo nemá. Vieš čo povedal? Ani ja. Ale myslím si, že niečo v tom zmysle, že peniaze a to či ich máš alebo nemáš súdime len podľa toho, koľko si toho kúpil niekto iný.
HESLO DŇA: Kedysi mi stará mama vravievala, aby som sa pozrela na ľudí v Afrike, aby zdôraznila úroveň môjho šťastia. Dnes čumíme na ľudí v Amerike, aby sme zdôraznili úroveň svojho nešťastia.
