Je večer a splín sa zakráda krokami
pouličné lampy sa ihrajú s tvárami
len piesčité spomienky chrupčia pod nohami
idem len sám, so sebou sám
Z ulice kamennej hneď za rohom
v malom bare mierne strohom
kotúľajú sa slová v množstve mnohom
vyhnúť ich zásahu sa dám
Kráčam ďalej po kamennej dlažbe
kde skoro ráno stála pri dražbe
a predať chcela v toľkej túžbe
svoje telo jedna z dám
Ostal len fľak po dlhých nohách
opísaných v toľkých slohách
zapadnuté prachom jak v stodolách
ich zmysel nikdy nedošiel nám
A tak rútim sa svetom
už rozlúčený s letom
s odkazom a kvetom
..som tu, som s vami, ale som sám..






