Dobro alebo zlo. Odveké váhy, ktoré delili skutky, činy, rozhodnutia na dve skupiny. Dobrá skupina a zlá skupina. Ale ktoré skutky padajú do ktorej skupiny? Z objektivneho hľadiska nemá žiaden čin skupinu. To čo sa jednému človeku javí ako dobré, môže sa druhému javiť ako zlo. A funguje to aj naopak. Čiže rozhodnúť sa o tom, či je niekto dobrý alebo zlý záleží len a len na majiteľovi váh a jeho stupnici. Každý deň vykoná jedinec milión rozhodnutí a skutkov, ktoré hádžu závažie buď na jednu alebo druhú stranu. Všetci sme ľudia, všetci sme skoro rovnakí, ale pritom sme diametrálne odlišní. Tá odlišnosť pochádza podľa môjho názoru z jednej jedinej vlastnosti. A tou je možnosť voľby. Rozhodnúť sa po ktorej ceste sa vydáme, rozhodnúť sa čo si dať ráno na raňajky. Dokonca rozhodnúť sa či ukončiť svoj život.
To nás delí od nižších živočíšnych druhov. Pravo definovať ďalej svoje nadchádzajúce bytie. Nerobiť to len na základe pudov ale aj logiky, inteligencie a emocionálneho a psychického rozpoloženia. Rozhodovať sa tak aby sme boli čo najviac slobodní. Slovo ktoré sa dá definovať ľahko. Nebyť ničím obmedzovaný vo výbere vlastných rozhodnutí pokiaľ to neobmedzuje slobodu druhého. Kazdí sa tým slovom omieľa. Ale čím ďalej tým viac je sloboda vymieňaná za pocit slobody. Sú prípady kedy je sloboda odopieraná niekym iným, ale vo väčšine prípadov si slobodu odopierame samy. Slobodné sa v posledných dňoch stáva to čo je trendové. To čo si volia všetci. Skupinová sloboda. Nasledovanie ideálu niekoho iného. Možnosť voľby avšak pod spoločenským tlakom. Lebo čo ak ma spoločnosť zavrhne ak sa neprispôsobím ich ideálom. Stratím všetky kontakty, rodinu, priateľov len kôli tomu že nebudem zapadať do vymedzeného štvorca menom sloboda. Paradox. Máme slobodu vybrať si riadenú slobodu alebo si ju nevybrať a byť zavrhnutí spločnosťou. Význam slova sloboda sa stráca vo chvíli keď nad voľbou strácame moc. Volíme si to čo po nás chce spoločnosť. V podstate si volíme nebyť slobodní. A volíme si to slobodne. Jediný kto to môže zmeniť je samotný jedinec. A je jeho voľba či sa s týmito pár riadkami stotožní alebo to bude považovať za ďalší žvást. Vyberajte si rozhodnutia na základe toho koľko radosti vám v živote prinesú a nie na základe toho koľko radosti prinesiete ostatným.
Lebo človek ktorý sám nie je šťastný nemôže prinášat radosť iným.
