Lúčim sa s tebou láska moja,
Človek až žasne,
Čo mi ukázala prítomnosť tvoja,
Ako nám bolo krásne...
Nie človek, ale to ja žasnem,
Koľko energie mi prinášal tvoj úsmev,
Keď som vedel, že ťa pobozkať smiem,
Stačil dotyk a prechádzal ma hnev...
Teraz sa, ale s tebou lúčim,
Lebo viem, že všetko má dva konce,
A ja smútim,
Lebo ten druhý už ohlasujú zvonce...
Áno, zvonce ohlasujú smutnú novinu,
A ja ich už dlho počujem znieť,
Netrvá to len stotinu,
Už dlhé dni sa snažím zaprieť...
Zabudnúť to bol môj cieľ,
Ale teraz viem,
Že naše okamihy by som pripomínať chcel,
Kým pijem, dýcham, bdiem a žijem...
Lúčim sa s tebou kráska,
Aj keď moje srdce stále pre teba bije,
Pri tejto básni na malé kúsky praská,
Ale jeden z tých kúskov navždy venovaný ti je...