Pozn.:
Tento blog bol napísaný v noci z 27. na 28. februára a pre svoj obsah bol blokovaný. Preto ho zverejňujem až dnes. Je po funuse, ale z úcty k tým, ktorí to nevzdali a snažili sa do poslednej chvíle, je potrebné, aby uzrel svetlo sveta.
Blog :
Pozerám na čas na notebooku a ten ukazuje práve 01:56. Väčšina ľudí už o tomto čase dávno spí, sníva svoje sny a je v inom svete. V ňom neplatia fyzikálne zákony, neplatí v ňom nič, čo platí vo svete, v ktorom žijeme, keď sme v bdelom stave.
Ten svet snov a fantázie, tej nekontrolovateľnej energie a obrazov vie byť fascinujúci aj šokujúci, nádherný aj odporný, ucelený aj rozbitý, čistý a úprimný, ale aj zakalený krvou, či najhroznejšou špinou. A predsa. Nedá sa s tým nič robiť. Svet snov a nekontrolovateľných myšlienok je súčasťou života každého človeka a nikto sa pred ním neukryje.
Presne tak, ako sa nikto neukryje pred politikou, aj keď sa o to niektorí úporne snažia. Lebo tá, pre mnohých „zlá“ politika, ovplyvňuje naše životy a životy našich blízkych ohromným spôsobom. Je to práve ona, ktorá ovplyvňuje to , aké budeme platiť dane, koľko si doplatíme za lieky, aký budeme mať dôchodok, či v akej výške budú prídavky na naše deti. Ona určuje, ako sa bude rozvíjať štát a akým spôsobom bude dovoľovať občanom a voličom rozhodovať o sebe a svojej rodine. Je to práve tá „zlá“ politika, ktorá nám vytvorila ľudí, ktorí si zo štátu urobili akciovú spoločnosť, z politických strán s.r.o.očky a z niektorých poslancov, ako aj politikov politické prostitútky. A sú to občania-voliči, ktorí dovolili tej „zlej“ politike stať útočiskom pre tie najhoršie a najbezcharakternejšie kreatúry, medzi ktorými tí poctiví a slušní politici častokrát stoja v úlohe štatistov, napriek neoblomnej snahe o poukazovanie na bezprávie, zločin a priam znásilňovanie práv a vôle občanov.
Špecifikom slovenskej politickej scény a predvolebného obdobia je však to, že sa sen premenil na skutočnosť a voliči namiesto toho, aby vnímali realitu očami bdelého a pozorného čitateľa, či poslucháča, nechali sa rôznymi „omamnými látkami“ uspať a upadli do hlbokého spánku, mysliac si, že vidia realitu, veriac, že „majú“ informácie a dúfajúc, že práve ten ich líder im zabezpečí prosperitu, úspech a svetlé zajtrajšky.
To, čo zažívame v poslednom polroku a špeciálne to, čo sme zažili v posledných dvoch týždňoch predvolebného zápasu je jasným dôkazom tohto stavu. Došlo to tak ďaleko, že voliči začínajú byť imúnny voči pravde, prestávajú sa aktívne zaujímať o chod štátu, nesnažia sa získavať informácie z rôznych zdrojov. Jednoducho im stačí pozrieť si večer správy, vypočuť si toho „svojho“ politika a všetko je jasné. Názor je urobený, spánok pokračuje. A je taký hlboký, že nejedného spiaceho nielen, že nedokážete prebudiť, on sa už asi ani prebudiť nechce.
A tak sa stalo, že zazvonil budík, v podobe šokujúceho posledného otvorenia schôdze NRSR v tomto volebnom období. A to vďaka „sprostej kačke“ ( https://simun.blog.sme.sk/c/528438/terapia-sokom-clanok-x-ustavy-y.html ) . Vďaka poslancom Demokratickej strany, ktorých samozvaná „demokratická opozícia“ od začiatku ich pôsobenia v DS tak vytrvalo odmieta. Politického Fénixa, ktorý vstal z popola a napriek všetkému sa snaží získať svoje miesto pod slnkom. Fascinujúci a pokojný návrat do politiky okorenený šokujúcim počinom v parlamente, ktorý niektorí rozdýchavajú ešte teraz. Nádherné stretnutie ľudí, ktorých spojila spoločná myšlienka túžby po návrate k slušnosti a zdravému rozumu, sprevádzané odpornými intrigami zo strany konkurentov a protivníkov i údermi priamo z vnútra strany. Ucelená predstava o tom, čo treba urobiť, aby sa občania konečne dočkali spravodlivej a modernej spoločnosti, sprevádzaná rozbrojmi a osočovaním zo strany tých, ktorým existencia Demokratickej strany strašne prekáža, a ktorí sa rozhodli ju oslabiť a zničiť ešte skôr, ako mohla ukázať svoj potenciál a dokázať, že to s krajinou zvanou Slovensko a jej občanmi myslí vážne. Čistá a úprimná snaha jej členov, kandidátov a „prekliatych“ poslancov pretkaná nepochopením, nenávisťou a zlobou tých, ktorí v pohodlí svojich domovov a častokrát skrytí za vysnívanú neexistujúcu osobu na sociálnych sieťach príliš často klesajú na úroveň osobných útokov z neznalosti, či z dôvodu potreby upozorniť na svoju bezmocnosť a nezvýznamnosť.
O pár hodín sa otvoria volebné miestnosti. A je na každom jednom občanovi s právom voliť, či tento stav spánku a živých mŕtvol bude pokračovať, alebo sa konečne dočkáme prebudenia sa aspoň časti spoločnosti. Či sa po 30-tich rokoch dočkáme zmeny v myslení ľudí. Alebo či tu bude pokračovať telenovela o hľadaní toho jediného a neohrozeného spasiteľa, ktorý zabezpečí to, čo by v každej normálne fungujúcej spoločnosti mali zabezpečiť svojim konaním sami občania.
Nebudem tu orodovať za Demokratickú stranu a presviedčať váženého čitateľa, aby volil práve túto stranu. A to napriek tomu, že za ňu osobne kandidujem. Nie je to totiž potrebné. Tá časť voličov, ktorá pochopila zvonenie budíka, jej svoj hlas odovzdá. A urobí to preto, pretože ak je niečo , čo Demokratickej strane možno vyčítať, tak je to to, že má poslancov, ktorí sa nedali kúpiť, a že má množstvo kandidátov, priaznivcov a členov, ktorí napriek „mediálnemu linču“ neustúpili a dotiahli veci do konca.
Nech už budú výsledky volieb do NRSR v priestupnom roku 2020 akékoľvek, určite nastane zmena. Nakoľko však táto zmena bude odzrkadľovať zmenu v myslení ľudí je viac ako otázne. V každom prípade je dobré, že pravdepodobne budeme svedkami nadpriemernej účasti voličov a súboja o demokraciu, slobodu a úspešné Slovensko.
Držme si teda palce, aby to dopadlo tak, aby sme sa nemuseli za našu vlasť hanbiť a aby sme dokázali sami sebe, že už nespíme a berieme si republiku späť.
P.S: Dovetok, ktorý píšem večer, 1.marca, po 19.00.
Mesiáš sa teda skutočne narodil. A zmietol všetkých a všetko, čo mu stálo v ceste. A to až takým spôsobom. s ktorým ani on sám nepočítal. Snáď to prežijeme.
Ak niekto náhodou hľadá vysvetlenie, o čom hovorím, rád by som ho upozornil na môj blog z 20.2.2020. Link : https://blog.sme.sk/admin/c/528254/preview-page.html
Kiež by som ho nebol nikdy napísal.
