Po Vianočnom či Silvestrovskom hodovaní dobre padne zimná vychádzka do prírody. U mňa je už tradíciou výstup na neďaleký Michalov vrch. Nepočítam koľko krát som už na tomto mieste bola, nielen na Nový rok, ale ten novoročný som absolvovala už pätnásty krát a dúfam, že túto moju tradíciu ešte dlho neporuším.
Na Michalov vrch vedie viac značených i neoznačených chodníkov, toto miesto obľubujú v rámci krátkych výletov aj rodiny s deťmi, turistika sa dá spojiť aj s opekaním v prírode.
Lenže táto zima je iná ako by mala byť, pripomína neskorú jeseň. Nový rok ma privítal dažďom, tak som si musela počkať pokiaľ sa vyprší a stalo sa.
Vychádzam z obce Klížske Hradište, odkiaľ vedie modré turistické značenie na Michalov vrch, cez sedlo Vrchhora.
Na chodníku sedí strapaté vtáča, stehlík zelený. Vyzerá ako mláďa s hebkým strapatým perím, tak ho dávam mimo, k okraju plota. Nevyzerá zranený, neviem čo sa mu mohlo prihodiť, ale na mojej spiatočnej ceste už na tom mieste nebol.
Chodník vedie popri súkromnom skanzene Starý Klíž, do borovicového lesa. Je to územie chránenej oblasti Ponitrie.
Vedľa chodníka je vybudovaný prístrešok, z tohto miesta je obmedzený výhľad na ďalšie kopce pohoria Tríbeč. V okolí sú už listnaté stromy, duby, ktorých konáre zdobí zelený mach.
Značený chodník vedie lesnou oborou, z ktorej sa vychádza na lúku k smerovníku Vrchhora. Na tomto mieste sa nachádza zrúcanina renesančného kostola sv. Michala, na provizórnom drevenom oltári zapaľujem kahanček pre všetkých mojich blízkych, ktorí tu už nie sú.
Vedľa kostola sa nachádza kaplnka Jána Nepomuckého, ktorá je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Neďaleko zrúcaniny kostolíka sa nachádza prístrešok a tiež ohnisko na opekanie. Teraz tu nie je nikto, zrejme nepriazeň počasia mnohých odradila od vychádzok. Na konároch sa ešte ligocú perličky vody po dažďoch, obloha je zatiahnutá, ale pršať by nemalo.
Od smerovníka Vrchhora chodník vedie do obory a mladým lesom ku skalám Michalovho vrchu.
Michalov vrch má nadmorskú výšku 540 metrov. V tejto lokalite podľa archeologického výskumu sa potvrdila existencia halštatského a neskôr aj laténskeho hradiska. V 11. storočí tu vzniká murované hradisko opevnené dvoma valmi. Hrad čiastočne zanikol v 13. storočí, v 15. storočí bol obnovený jeho definitívny zánik nastal v polovici 16. storočia. Možno by sme pri dôkladnom hľadaní našli nepatrné pozostatky tohto, na vtedajšiu dobu najstaršieho murovaného hradiska na okolí.
Celý hrebeň tvoria nádherné ružovo, až do bordova sfarbené kremence s výhľadmi na okolité kopce.
K Peknej vyhliadke chodník prudko klesá, ale trasa je zabezpečená retiazkami a naozaj je to pekná vyhliadka. Dokonca aj mraky ustúpili a čiastočne vyšlo slnko, z pochmúrneho počasia bol pekný deň.
