Irena Šimuneková
Po hradoch - 6. Hrušovský hrad
K zrúcanine hradu Hrušov vedie krátka červená turistická značka z hlavnej cesty medzi obcami Skýcov a Topoľčianky. Prechádzkovým krokom cesta trvá asi dvadsať minút, je nenáročná aj pre rodiny s deťmi.
Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík: len tak, Súkromné, Nezaradené

K zrúcanine hradu Hrušov vedie krátka červená turistická značka z hlavnej cesty medzi obcami Skýcov a Topoľčianky. Prechádzkovým krokom cesta trvá asi dvadsať minút, je nenáročná aj pre rodiny s deťmi.

Jeseň sa míľovými krokmi prehupuje do zimy. Zas bude rok za nami, ešte nedávno som sa tešila z prvej zelene, zo slniečka. Veľmi rýchlo uteká čas. Za chvíľu sú Vianoce, už teraz sa obzerám po darčekoch, ktorými chcem potešiť tých mojich najmenších a tiež aj najstarších.

Zopakovala som si dnes neúspešný marcový pokus vyjsť na vrch Buchlov. Zas som si nevybrala ideálne počasie, predpoveď sľubovala poobedný dážď. Ráno bolo zamračené a hmlisto, to ma však neodradilo.

Pod hradbami mesta Levoča som prechádzala viac krát. Nikdy som nemala čas sa zastaviť a pozrieť si historickú časť mesta. Teraz som spojila prehliadku mesta aj s ľahkou turistikou po okolí.

Po návšteve Žehry som mala ešte na tento deň naplánovanú Spišskú Kapitulu a Sivú Bradu. Z Kapituly som už pár fotiek videla, ale nemala som naštudované vopred o nej nič, myslela som si, že to je len chrám a bola som prekvapená že je to vlastne cirkevné mestečko vo vnútri hradieb.

Dreveník a Žehra sú ďalšími mojimi zastávkami na Spiši. Tento kút Slovenska ešte nemám prechodený, ale vidí sa mi, že sa sem budem vracať.

Ráno v dolinách bola hustá hmla, ale cestou som zazrela kúsok z môjho cieľa, Spišský hrad. Pokiaľ som zastavila, aby som urobila prvú fotku, už znova bol znova hrad zahalený mliečnou hmlou.

Ďalšia moja trasa viedla na Starhrad / Starý hrad, Varín/. Nachádza sa neďaleko hradu Strečno, ale na opačnej strane rieky Váh, nad Domašínskym meanderom.

Strečniansky hrad - na jeho návštevu som sa odhodlávala už dlhšie. Vždy som ho obdivovala jeho siluetu na ceste medzi Martinom a Žilinou, je jedným z považských hradov.

Červeným značením sa naša už rozdrobená skupinka dostala na križovatku turistických ciest Pod Roháč. Tu sme sa rozdelili, niektorí pokračovali na Súľovský hrad, my ostatní sme sa zobrali po zelenej značke na Roháčske sedlo a ďalej na Lietavský hrad. Na Súľovskom hrade som už bola niekoľko krát, tak som si trochu skrátila cestu a tešila som sa, že budem mať čas pokochať sa výhľadmi na Súľovské skaly.

Aby som stihla prísť na stretnutie ráno o šiestej, musím vstávať o tri hodiny skôr. Pohľad cez okno napovedal, že ma čaká aj ranný tréning rozmrazovania a čistenia auta. Pre istotu som si zobrala aj rukavice, vonku riadne prituhlo. V časovom limite som prišla do Lietavskej Lúčky, mojim prvým úspechom bolo, že som našla aj obecný úrad, kde už postávalo pár ranostajov odhodlaných zdolať Hričovský, Súľovský a Lietavský hrad.

Je pekná farebná jeseň, aj keď chladnejšia ako by som si priala. My baby skratka očakávame tkz. „babie leto". Ono síce nie a nie prísť, ale aj tak toto obdobie ma láka svojou farebnosťou, rannou hmlou a so všetkým čo k tomu patrí do prírody.

Bol si so mnou na všetkých mnohých mojich túlačkách. Kochali sme sa spolu na tú krásu navôkol. Ja a ty, ty a ja, nerozlučná dvojka. Tvoje obrázky boli a sú stále rovnako farebné, aj keď tie moje vybledli.

Považský hrad sa nachádza na vápencovom brale vo výške 497 m.n.m nad Považským Podhradím. Zrúcanina tohto hradu je známa aj pod názvom Bystrický hrad či hrad Bystrica, je viditeľný aj z neďalekej diaľnice.

Je zavčasu ráno, ranná káva dopitá, batoh je pobalený a stále ešte nie som rozhodnutá kam ísť. Do úvahy prichádzajú dve alternatívy, rozhodujem sa až pri pohľade navôkol. Snáď to vyjde a nebude pršať, namierila som si to do Fačkovského sedla. Hore na Kľak som chcela pôvodne ísť ešte na jar, daždivé počasie, ako aj moje zaváhanie spôsobilo, že na rad prišiel až teraz. Počasie tiež nie je ideálne ale snáď nezaprší.

Často prechádzam cez obec Nitrianske Právno. Je križovatkou ciest na Martin či Žilinu. Už dávnejšie som si všimla značenie z hlavnej cesty na Kalváriu Solka. Neskôr som videla pekné fotografie z tejto Kalvárie, tak som

Je skoro ráno, chýba už len hodina do východu slnka. Mojim cieľom je Vršatec, hrad, bralá a taký dosť krátky okruh cez Červený Kameň späť k Vršatskému Podhradiu.

Studený máj, v stodole raj, hovorí ľudová pranostika. Máj sa prehupol do júna, počasie sa výrazne nezlepšilo. Je to jav, ktorý človek neovplyvní, nezmení, aj keby akokoľvek chcel. To čo môžeme meniť a ovplyvniť, to je chlad v sebe, vo svojom srdci, stačí tak málo...

Už týždeň maturujem s klávesnicou, vynecháva písmená zlučuje slová. Bola to sizyfovská námaha vôbec niečo zmysluplné napísať na počítači. Zo dňa na deň sa jej stav zhoršoval, už sa odoberala načisto do večných lovísk. Keďže ma práca cez počítač živí, tak už som nevidela inú možnosť, ako si dnes ísť kúpiť novú.

Májový dážď, či skôr búrka. Blýska sa, hrmí, ľudia kráčajúci pod dáždnikmi. Tento krát predpoveď počasia vyšla. Niekedy pokazí síce aj víkendové plány ale je potrebný. Po búrke sa vyčistí vzduch, zeleň ožíva...