Prírodná rezervácia Bralce, na úpätí Panskej hory, ktorej najvyšším bodom je Panský vrch, nazývaný Kečka, nás naozaj príjemne prekvapí. Na tomto relatívne malom území s rozlohou 13,52 ha nájdeme všetko, čo poteší aj najnáročnejšieho turistu.
Výhľady, kamenné moria, miestami sú to kamenné oceány, jaskyne a jaskynky /pozor sú neprístupné/, prepadliská, skalné steny, zrázy. Rôzne povykrúcané stromy, naokolo kamene i kmene stromov obrastené sýto zelenou, hrubou vrstvou machu. Adrenalín zvyšujú aj zaistené chodníky, reťaze či železné lišty s reťazami.
Touto prírodnou scenériou nás prevedie zeleno označený okružný chodník v celkovej dĺžke asi 5-6 kilometrov.
Začínam pri časti obce Lehôtka pod Brehmi pri Mlyne, vedľa Teplického potoka. Nachádza sa tu zastávka autobusu a tiež malé parkovisko. Kúsok prechádzam podľa značenia hlavnou cestou, po chvíli odbočujem na vedľajšiu, aby som po krátkom stúpaní touto cestou vošla do lesa. Nad opačným brehom potoka sa týči Szabóova skala.
Chodník dosť prudko stúpa, v lese sa nachádzajú prepadliská a z časti sa začínajú objavovať aj skaly.
Prichádzam k k lavičke tu si odložím veci a už o niečo ľahšia pokračujem k vyhliadkovým bodom.
Výhľad odtiaľto je na Hliník nad Hronom, hôrku s miestnou kalváriou a tiež na časť Lehôtky pod Brehmi a Szabóovu skalu.
Pokračujem chodníkom ďalej a prichádzam k oblasti bývalej intenzívnej ťažby.
Už pred 700 rokmi sa v tejto oblasti ťažil limnokvarcit, jazerný kremenec, známy ružový hlinický ryblit a sivý trachyt, ktoré sa využívali na výrobu mlynských kameňov, žarnovov. Práve po Hrone, ktorý tečie neďaleko, sa dopravovali do celej Európy.
Kameň sa ťažil stáročia, po ťažbe tu zostali prepadliská, masívy a kamenné moria. Na severnom svahu ťažba pokračovala do konca 90. rokov 20. storočia dnes je ťažba len sporadická.
Po vyťažení kameňa na severovýchodnom svahu sa odkryla mohutná ryolitová stena lávového prúdu, ktorá dodáva materiál na početné kamenné moria v rôznom stupni vývoja.
Cez početné kaverny a navrstvené kamenie vo svahu prúdi od jari do jesene k povrchu svahu studený vzduch, ktorý vytvára zvláštnu mikroklímu. V kavernách sa udrží ľad i počas horúcich letných dní. Kmene stromov a kamene sú pokryté rôznymi lyšajníkmi a machorastami. Geologické a klimatické podmienky vytvorili zvláštne reliktné spoločenstvo, toto územie je často navštevované geológmi a botanikmi.
Rastie tu valdštajnka trojlistá Teppnerova ako relikt z doby ľadovej. Na Slovensku známa iba zo západného okraja Štiavnických vrchov a práve z PR Bralce a blízkeho okolia.
Na obzore je najvyšší bod Panského vrchu, Kečka s nadmorskou výškou 440 metrov. Chodník nahrádzajú železné lišty s reťazami.
Z vrcholu sú obmedzené výhľady.
Zostup je tiež zaisteným chodníkom, rastú tu zaujímavo skrútené stromy, niektoré ako keby svojimi koreňmi objímali skalu.
Ďalej chodník vedie popri i cez kamenné moria novšieho i staršieho dáta, popri rôznych skalných útvaroch až na Janovu lúku.
Zelené značenie pokračuje okrajom lúky, neskôr lesom a zas na lesnú cestu ktorá ma dovedie k východziemu bodu.
I keď je to krátka trasa, je exponovaná, je dôležité mať pevnú obuv a dostatok času. Tento okruh nie je vhodný pre menšie deti a vôbec nie za mokrého a blatistého počasia. Cez zimu by som na tieto miesta tiež nechodila.
