Cez park tečie Brodziansky potok, avšak v posledných rokoch už vysychá, je naplnený vodou len počas dažďov. Park je vysadený mohutnými cudzokrajnými drevinami.
Pôvodne tu bola kúria, ktorá bola postavená v roku 1377. Do renesančného slohu ju upravila rodina Kvaššayovcov. V 19. storočí sa majiteľom kaštieľa stal rakúsky diplomat a barón Gustáv Friesenhof, ktorý pôsobil v Petrohrade. Po smrti manželky Natálie sa gróf oženil so švagrinou vtedy už nebohého básnika A.S. Puškina, Alexandrou Gončarovovou. Alexandra neraz hostila v kaštieli významné osobnosti vtedajšej ruskej literatúry. Vo vynovenom kaštieli sa nachádza od roku 1979 Slovanské múzeum Alexandra Sergejeviča Puškina. Ich dcéra Natália prežila celý svoj život v Brodzanoch, zveľadila kaštieľ ako aj park.
Natália bola talentovaná poétka a výtvarníčka, rada sa obklopovala umelcami. Napriek nesúhlasu rodiny sa vydala za baróna Oldenburga. Spoločne zriadili v Brodzanoch nemocnicu, útulok pre starých a chorých. Usporadúvala tu rôzne kultúrne a spoločenské podujatia.
Kaštieľ v Brodzanoch.
Cez potok vedú tri mostíky, popri chodníkoch sú osadené lavičky. V parku sa nachádzali busty významných spisovateľov, avšak niektoré sa rozkradli či inak zničili.
Park pri kaštieli.
Neďaleko v lese nad obcou dala Natália Oldenburgová v roku 1894, vybudovať kaplnku a letohrádok. V kaplnke sa nachádzajú pozostatky rodiny, kým krásny letohrádok, zvaný Babylon, využívala ako letné sídlo. V okolí letohrádku zriadila pre svojich psov leonbergerov, ktorí uhynuli a tiež pre svoje kone cintorín.
Po smrti Natálie v roku 1937 boli jej pozostatky uložené v evanjelickom kostolíku na Hôrke, blízo letohrádku Babylon, s výhľadom na jej milované Brodzany. Letohrádok zostal opustený a začal chátrať. Počas druhej svetovej vojny bol aj rozkrádaný a v nasledujúcich desaťročiach sa premenil na zrúcaninu. Táto krásna stavba chátra naďalej,aj keď bol pokus o jej obnovenie.Letohrádok je národnou kultúrnou pamiatkou.
Zaujímavo sú riešené aj stropy interiéru.
Evanjelický kostolík na Hôrke.
