Buchlov je atraktívny skalnatý vrch, ktorý leží v bočnom hrebeni pohoria Vtáčnik, s nadmorskou výškou 1040 metrov. Jej andezitové bralá sú pozostatkom niekdajšej sopečnej činnosti.
Dostať sa na vrchol je viac možností, najkratšia trasa je od Mládežníckeho tábora z Hornoveskej doliny. K tejto chate vedie užšia asfaltová cesta. Odtiaľto vedie zelené turistické značenie k smerovníku Zadná lúka, odkiaľ sa pokračuje žltým turistickým značením na vrchol.
Keď som prehodnotila podmienky na turistickej trase, ktorá vedie lesom s pretekajúcimi potôčikmi, ťažbou a snehovým popraškom, tak som sa rozhodla ísť zvážnicou až po smerovník Zadná lúka.
Táto trasa je síce raz taká dlhá ako tá turistická, ale bezpečnejšia.
Od smerovníka Zadná lúka pokračujem hustejším lesom a strmším výstupom, po žltom značení smerom ku skalnému vrcholu.
Značenie vedie ku skalným bralám Buchlova.
V skalnom komíne sú osadené rebríky vedúce na vrchol. Mohlo by toto miesto byť vybavené aj reťazou, nakoľko je tam kratší úsek, ktorý je dosť problematický a tie rebríky tiež nepôsobia veľmi dôveryhodne, hlavne počas zimy.
Vrchol Buchlova s osadeným kovovým dvojkrížom.
V zimnom období však po namrznutí je skala dosť šmykľavá, tak som si zvolila radšej na výhľady vedľajší lepšie dostupný vrchol.
Na zostup som si zvolila inú trasu, mimo rebríkov, obišla som vrcholové skaly a napojila som sa znovu na žlto značený turistický chodník.
Mojou trasou bolo množstvo stôp drobnej lesnej zvery, jedna srnka preskočila cez cestu, zachytila som ju pri doskoku
Inak to boli len koľaje po lesných mechanizmoch a jedna stopa zrejme tiež turistu smerujúca na vrchol. Tak ma napadlo, že aj ja nechám po sebe stopu, moje vyznanie horám. Bol to krásny zimný deň.
