Môj cieľ bol neďaleký kopec Buchlov, v pohorí Vtáčnik. Nie raz som bola na tomto kopčeku, trasu poznám, je to ojedinelý prípad, keď nechodím turistickým značením, ale zvážnicou z Hornoveskej doliny.
Trasa sa tým značne síce predĺži, ale na druhej strane môžem smelšie kráčať a viac sa obzerať po okolí. Zeleno značený turistický chodník vedie lesom, kde sú výruby, vyvrátené pne, viac blata a množstvo stekajúcich potôčikov.
Nad chatovou osadou slnko nesmelo osvetlovalo vrcholce hôr, nakoniec z hmlistého rána môže byť pekný slnečný deň.
Prvé výhľady do dolín naznačovali, že v dolinách je inverzia, dúfala som, že sa udrží pokiaľ vyjdem na vrchol.
Kde svietilo slnko tak bola modrá obloha a príjemne teplo. Listy stromov však už chytajú skôr farbu hrdze, aj keď lesy smrekovce rozjasňujú svojou žltou farbou a ďalšie ihličňany zelenou.
Senník ešte nie je naplnený, kamenný mužíci vedľa cesty sú tiež na svojich miestach.
Občas mi cestu pretne zelené turistické značenie, ale keď sa pozriem odkiaľ a kam smeruje, tak som rada, že som si vybrala túto dlhšiu trasu.
Prichádzam k smerovníku Zadná lúka a odtiaľto už pokračujem lesným chodníkom so žltým turistickým značením na vrchol Buchlova.
Zadná lúka je hranicou Prírodná rezervácia Buchlov s 5. stupňom ochrany. Chodník sa kľukatí medzi stromami a machom obrastenými skalami, aby ma doviedol pod skalnatý vrchol Buchlova.
Hore na skaly sa ide úzkou štrbinou kde sú umiestnené tri krátke rebríky, ten spodný už nahrýzol zub času, je mierne prehrdzavený ale ešte ma udržal.
Buchlov s nadmorskou výškou 1040 metrov, je bralnatý vrch v juhozápadnej časti pohoria Vtáčnik, nad obcou Horná Ves, okres Prievidza.
Inverzia sa udržala a z vrcholných andezitových skál Buchlova je zaujímavý kruhový výhľad do okolia.
Sú to miesta odkiaľ sa človeku ani nechce odísť, tak som sa na tomto krásnom mieste tiež zdržala ale všetko má svoj koniec, musím sa vrátiť, tak aspoň zakývam na pozdrav, možno zas nabudúce sa sem vrátim...
