Pravdepodobne bol vybudovaný ako strážny hrad, na malom brale uprostred močarísk, dovezenou hlinou sa umelo vytvoril pahorok.
Hrad stavala rodina Balašovcov, často menil majiteľov, jedným z nich bol aj „pán Váhu a Tatier“, Matúš Čák Trenčiansky. V 15. storočí sa stáva kráľovským majetkom a kráľ Žigmund Luxemburský ho daroval svojej manželke Barbore. Neskôr hrad po husitských útokoch spustol. Za služby kráľovi dostal hrad ako dar Juraj z Hatného, ktorý začal s opravami. Po jeho smrti jeho vdova sa vydala Gašpara Suňoga, ktorého rodina hrad vlastnila do roku 1727, keď vymiera budatínska vetva a hrad získava sliezska vetva rodiny.
Po umrtí posledného mužského potomka, Jána, sa jeho dcéra vydala za Antona Čákiho a tak Budatín zostáva v držbe Čákiovcov až do roku 1945.
Čákiovci sa pričinili a prestavbu hradu do inej podoby a premenili ho na kaštieľ. V rokoch 1848-1849 už prestavaný zámok vyhorel, v roku 1870 sa začalo s jeho obnovou. Posledné zmeny na hrade zrealizoval Gejza Čáki v rokoch 1920-1922 kedy dotvoril hrad do dnešnej podoby.
Budova Budatínskeho hradu je využívaná ako múzeum, okrem múzea sa v areáli s historickým parkom nachádza kaplnka a v hospodárskej budove je inštalovaný Drotársky pavilón.
Objekty Budatínskeho hradu
Na recepcii si môžeme zakúpiť vstupenky, okrem predaja lístkov sa tu nachádzajú historické obrazy a ukážky drotárskeho remesla. Prehliadka hradu je so sprievodcom.
Na 2. nadzemnom podlaží sa nachádza archeologická expozícia, ktorá je venovaná opevneniam a ich vývoju od praveku až po stredovek. Nachádzajú sa tu exponáty z oblasti archeológie, histórie a numizmatiky.
Súčasťou expozície sú ukážky dobových kostýmov a tiež trojrozmerné modely Budatínskeho hradu v rôznych obdobiach.
3. nadzemné podlažie patrí dejinám Žiliny a ukážkam dobového interiéru, portrétov a písomnostiam.
Posledný majiteľ, Gejza Čáki s manželkou
Cisár František Jozef I. a Alžbeta Bavorská
Okrem toho sa tu nachádza aj Čákiho jedáleň s dobovým nábytkom.
Staré mapy Žiliny a okolia.
V loveckej miestnosti sa nachádzajú poľovné trofeje ale tiež aj kel, stolička, rebro a lopata mamuta pochádzajúce z okolia Žiliny z obdobia 30 000 rokov p.n.l.
Expozícia dejín starovekého Egypta.
Expozícia hodín a hodinových strojov
Toto je najvyššie miesto, veža s výhľadom na Žilinu a okolie je otvorená až od mája, tak aspoň výhľad z okna na časť Žiliny.
Prehliadka múzea končí históriou textilnej výroby v Žiline.
Múzeum v Budatínskom hrade je rozsiahle, s množstvom zaujímavostí, oplatí sa ju navštíviť
Tak ako o každom hrade, aj o Budatínskom koluje povesť:
Povesť hovorí o krásnej a dobrej dcére Gašpara Suňogu - Kataríne. Chýry o jej kráse sa rýchlo šírili, a preto sa nemožno čudovať tomu, že veľa šlachticov na ňu myslelo. Najviac však padla do oka Frankovi Forgáčovi. Napriek tomu, že matka ju dobre strážila, mladí si od začiatku dobre rozumeli a zaľúbili sa. Vznikla veľká láska, ktorá dokonca presvedčila i matku Kataríny, že sú si navzájom súdení. Rytier Forgáč preto prišiel na Budatín, aby sa mohli spolu zasnúbiť. Gašpar Suňog však nebol doma. Keď sa vrátil, bol veľmi prekvapený a nahnevaný, pretože on už sľúbil Katarínu zasnúbiť s Jakušicom – pánom hradu Vršatec. Nepomohol ani plač ani matkin príhovor za lásku dcéry. Otec zostal neoblomný. Pozval na Budatín pána z Vršatca a pripravil slávnostné zásnuby. Keď sa to dozvedel rytier Forgáč, zosmutnel a chcel ešte naposledy vidieť svoju milú. Tajne prišiel na Budatín, podplatil sluhu a stretol sa so svojou láskou. Žiaľ, keď utekal, prezradil ho tieň. Gašpar Suňog všetko zistil a rozhodol sa Katarínu prísne potrestať. Dal ju zamurovať do výklenku veže. Bolo to údajne v mieste, kde sa dnes nachádza erb rodiny Suňogovcov. Franko sa nechcel len tak ľahko vzdať svojej lásky, a preto zobral vojakov a svoju milú oslobodil. To nahnevalo Jakušica, vyzval rytiera Forgáča na súboj. V neľútostnom boji Jakušic zabil menej skúseného Franka a plačúcu Katarínu odviezol násilím na svoj hrad Vršatec, kde si ho proti svojej vôli musela zobrať za manžela. Povesť preslávila Budatínsky hrad natoľko, že ešte i v dnešnej modernej dobe prichádzali devy k erbu vo veži a chceli sa ho dotknúť, aby im to prinieslo šťastie v živote a našli toho pravého.
