História obce sa viaže s históriou jednej z najstarších architektonických pamiatok na území Slovenska, s pevnosťou Bzovík.
Prvá písomná zmienka o Bzovíku je v kráľovskej listine z roku 1135, kde sa spomína meno zakladateľa kláštora, župana Lamperta z rodu Hunt-Poznanovcov. Jeho manželka Žofia bola sestrou uhoského kráľa Ladislava.
Pôvodne to bol Benediktínsky kláštor zasvätený sv. Štefanovi. Koncom 12. storočia sa stáva kláštorom premonštrátskym. Postupne je premonštrátske prepošstvo najväčším feudálnym panstvom na území Hontu.
Jadrom kláštora bol románsky, jednoloďový, dvojvežový kostol sv. Štefana, postavený v prvej polovici 12. storočia.
Kláštor po napadnutí husitmi a vojakmi krupinskej posádky v druhej polovici 15. storočia prešiel rekonštrukciou. V roku 1530 po dobytí kláštora Žigmundom Ballasim začala prestavba kláštora na goticko renesančnú pevnosť, ktorá mala zabrániť postupu Turkov na Krupinu a na banské mestá.
Ballasa vyhnal rehoľníkov z kláštora a v rokoch 1530-1546 zbúral poškodený kostol spolu s južnou vežou a južným kláštorným krídlom.
Z nadstavenej románskej južnej veže vznikla pozorovateľňa, kláštor opevnil vysokým múrom a štyrmi nárožnými baštami. Okolo pevnosti bola vodná priekopa s padacím mostom na severozápadnej strane pri nárožnej bašte. Zo starej sakristie vznikla kaplnka a pevnosť prispôsobil na bývanie.
Po jeho smrti v roku 1559 kláštor spolu s majetkami získala jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová, táto rodina vlastnila pevnosť až do polovice 17.storočia.
Povstalecké vojská Imricha Thökölyho obsadili Bzovík v roku 1678, po ich odchode sa stáva majetkom jezuitov, neskôr majetkom ostrihomského seminára. Ostrihomský biskup Juraj Szelepcsényi pevnosť opravil a barokovo prestaval. V roku 1908 Ostrihomská kapitula majetky predala a v roku 1925 Bzovické panstvo zaniklo.
Počas II. svetovej vojny sa kláštorné budovy poškodili. V roku 1969 sa postupne začalo s výskumom, s prípravou projektovej dokumentácie na opravu pevnosti.
Z pevnosti sú zachované obranné múry na pôdoryse štvorca s obrannými baštami. Kláštor sa dochoval len vo forme fragmentov múrov.
O zveľaďovanie kláštora sa stará samospráva obce, ako aj občianskeho združenia Pod hradom Bzovík.
Pozostatky múrov kláštora a kaplnka
Interiér kaplnky
Interiér a výhľady z obranných bášt.
Vystúiať po týchto schodoch bez zábradlia som naozaj nemala odvahu, ale umelci, nechávajúci svoje vizitky kde sa len dá, zrejme áno.
Keď sú schody aj úzke a kamenné, predsa len steny to istia.
Až neskutočná je hrúbka stien opevnenia a bášt s malými strieľňami.
Podľa legendy sa medzi múrmi kláštora potuluje prízrak dcéry Žigmunda Ballasiho. Keď krutý gróf vyhnal mníchov z kláštora, dcéru mu uniesli nešťastní mnísi a pripravili ju o život. Odvtedy sa každú noc prechádza po kláštorných múroch a narieka.
Okolo bývalej vodnej priekopy je vybudovaný "chodník lásky" lavičky, mostíky navôkol sú zo sponzorských darov.
