Pôvodne stredoveký kamenný hrad bol postavený v prvej polovici 13. storočia v súvislosti s tatárskymi vpádmi na naše územie. Na podnet panovníka Bélu IV. ho dal vybudovať Kazimír z rodu Hunt-Poznan.
Postupne tento kráľovský hrad prešiel viacerými vlastníkmi. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý ho neskôr daroval Ctiborovi zo Ctiboríc. Po jeho smrti hrad vlastnil do roku 1434 jeho syn. Pravdepodobne počas tohto obdobia bol hrad rozšírený o nádvorie s gotickou kaplnkou, hospodárskymi budovami a hrad bol obkolesený parkánovymi múrmi, hrad sa stal pevnosťou.
V roku 1436 kráľ daroval hrad Michalovi Orszagovi de Gut. Országovci vybudovali druhý širší parkán ktorý vyústil do opevnenej bašty so strielňami.
Po vymretí rodu Országovcov kráľ hrad dal do zálohy vdove po Tomášovi Nádaždym Uršule Kanižajovej.Jej syn František Nádaždy v roku 19602 odkúpil od panovníka hradné panstvo. Po jeho smrti v roku 1604 zdedila panstvo jeho manželka, Alžbeta Báthoryová, známa ako krvavá čachtická pani. Po jej smrti vznikli spory o dedičstvo medzi jej deťmi.
František Nádašdy II: sa zapojil do sprísahania vedeného Františkom Vešelénim, ktoré bolo prezradené. František bol s ostatnými sprísahancami odsúdený na trest smrti sťatím a popravený. Jeho majetok prepadol v prospech cisára Leopolda I:
Po rabovaní cisárskym vojskom bol hrad poškodený. Neskôr hrad mali v prenájme Révayovci a Dražkovičovci. Neskôr sa majiteľmi stali Forgáčovci a Berčeniovci. Po dobytí kurucmi v roku 1708 začal hrad chátrať a v roku 1799 vyhorel.V roku 1765 získali panstvo Erdödyovci neskôr Bruenerovci a Springerovci. V súčasnosti je vlastníkom hradu obec Čachtice.
Od námestia v obci Čachtice vedie zeleno označený turistický chodník na Čachtický hrad. Je však možnosť skrátiť trasu, vyviesť sa na záchytné parkovisko a tí menej zdatný ešte navyše môžu využiť premávajúci turistický vláčik Báthory
Značený chodník je mierne stúpajúci lesom. V odlesnenej časti vidieť na neďaleké kopce Malých Karpát.
Čahtický hrad a jeho zákutia, vyhliadky z hradu.
V hospodárskej budove je inštalované hradné múzeum s informáciami o živote na hrade o majiteľoch Čachtického hradu spolu s predajňou suvenírov.
Veľa zaujímavostí sa na predhradí dozvieme aj o živote včiel a včelárstve.
Horný hrad a výhľady z horného hradu.
Železná panna bola nástrojom mučenia. Ženská postava s drevennou schránkou, na krku mala perlový náhrdelník. Keď Alžbeta poslala dievčatá, aby jej podali náhrdelník z panny, železná pani dievčatá zovrela, uzavrela do svojich útrub a z bokov jej vyšli ostré oceľové hroty a krv už stekala do pripravovaného kúpeľa.
O Alžbete Báthoryovej, manželke Františka Nádašdyho koluje viac legiend:
Alžbeta mala okolo seba celý zástup mladých dievčat zo zemianskeho rodu, ale chudobných. Rodičia dávali ta svoje dcéry, aby ich zaopatrili, lebo bohatá pani mnohé vystrojila a povydávala. Bola to pani náruživá, bez všetkého citu. Za najmenšie previnenie dávala strašne mučiť, ihlami pichať do tela, nožnicami strihať, žhavým železom páliť, vlnu do oleja namočenú obtáčať okolo prstov a potom zapaľovať, v zime priväzovať nahé osoby k studni cez noc a studenou vodou oblievať. To všetko činila s nemalou rozkošou.
Raz sedela Bátoryčka pred zrkadlom a česalo ju pekné, mladé dievča, Anička Podhradských. Sotva ju trochu za vlasy potiahla, krutá pani ju tak do tvári udrela, že ju krv zaliala. Kvapka krvi padla panej na tvár, a keď ju utrela, zdalo sa jej, že je koža na tom mieste belšia a krajšia. „Čo to pod čerstvou kapkou krve, tvář mi zmládla. Tělo vskutku tam jest starší, kam ta krůpěj padla. To tajemství nyní už znám, — div pro staré kůže, jimž stárnoucí tvář omládnout, krasší stát se může.“ Za niekoľko rokov zahynulo z okolia vyše tristo dievčat. Dala ich zabíjať a v ich krvi sa kúpala, aby omladla a opeknela. Pri tých ukrutnostiach pomáhali jej dve staré ženy Helena a Dorota a sluha Ficko. Aby to nebolo divné a aby sa to tak ľahko nevyzradilo, zašla si tu i tam na zámok Tematín alebo do Beckova a tam páchala ďalej svoje ohavnosti. . Janko Beckovský mal rád Aničku Podhradských ešte prv, kým ju rodičia dali na Čachtický zámok. Často ju tam vídaval a s ňou sa schádzal. Odrazu zmizla, ako mnoho iných dievčat, a nikto nevedel, kam a ako. Po dlhom hľadaní našiel Aničkinu mŕtvolu v potoku. Do kanála vrhli ju s prerezaným krkom a vlny ju odplavily.
Janko išiel žalovať do Prešporku, kde zrovna Juraj Thurzo roku 1611 držal verejný súd. Thurzo sám sa vydal na cestu vyšetrovať strašnú žalobu a prekvapil Bátoryčku práve pri ohavnom diele. Našiel ešte svieže telo mladého dievčaťa, nachytanú krv a ešte iné mŕtvoly. Tak vyšly najavo zločiny krvižížnivej Alžbety Bátoryčky. Palatín ju dal do väzenia a mečom katovým potrestať roku 1612. Sluha Ficko a dve ženy boli upálení 7. januára 1612 v mestečku Bytči.
Podľa ďalšej legendy Alžbeta Báthoryová okrádala aj svojich hostí.
Žiadna urodzená návšteva, ktorá kedysi zavítala na Čachtický hrad, si nemohla sťažovať na pohostinnosť pani Alžbety. Jedla a pitia bolo vždy dostatok a aj muzikanti boli vždy naporúdzi. Hostia od nej vždy odchádzali spokojní. Pohoda im však väčšinou vydržala iba po úvoz pod hradom. Tu na nich obyčajne čakali Báthoryčkini muzikanti preoblečení za zbojníkov a milých hostí dokonale okradli a takmer vyzliekli donaha. Tretina lupy vždy patrila „muzikantom“ a zvyšok grófke. Tá na každej návšteve dobre zarobila.
Kde je skutočná pravda, sa už nedozvieme...
