Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276. Obec bola počas tureckých vpádov niekoľkokrát vypálená, obyvateľstvo Turci odvliekli do zajatia. Až v roku 1664 sa obec a okolie definitívne zbavilo nadvlády Osmanskej ríše, keď cisárska armáda porazila turecké vojská pri Hrone.
Prvý kostol v obci, zasvätený sv. Mikulášovi, bol postavený v roku 1450. Avšak pri ničivom požiari v roku 1753, keď zhorela takmer celá dedina, vyhorel aj kostol, fara či obecná škola. Nový barokový kostol bol postavený v roku 1779 na mieste vyhoreného pôvodného kostola.
V súčastnosti má obec 957 obyvateľov. Obyvatelia obce sa venovali poľnohospodárstvu a vinárstvu, čo tu má dlhoročnú tradíciu. Každoročne sa v obci uskutočňujú slávnosti tkz „Čajkovské vinobranie“ s prehliadkou folklórnych súborov, prezentáciou remesiel a ochutnávkou jedál tohto regiónu.
V katastri obce sa v roku 1990 vybudoval Náučný chodník Čajkovské bralie, ktorý bol v roku 2014 obnovený.
Z obce sa však musíme presunúť k amfiteátru Deberča, odkiaľ začína náučný chodník. Nakoľko je to vinohradnícka oblasť, tak vedie cesta z obce až sem, kde sa nachádza malé parkovisko.
Tento prírodný amfiteáter sa nachádza v bývalom lome. Pred amfiteátrom je sedenie a zároveň aj prvá informačná tabuľa, ktorá popisuje prírodné zaujímavosti Čajkova a tiež náučný chodník Čajkovské bralie.
Ďalej chodník vedie Sovou dolinou, v údolí preteká potok Podlužianka, Popri potoku bohato kvitne chochlačka a z oboch strán doliny sa občas vypínajú väčšie i menšie skalné útvary, či mohutné listnaté stromy. Lesná cesta je v tomto úseku blatistá, rozorvaná od mechanizmov počas ťažby dreva.
V lesoch sa vyskytuje muflón obyčajný, zvernicový chov muflóna zaviedol v rokoch 1824-1911 gróf Forgáč na svojom panstve. Už som pár krát muflóny, ktoré sa značne rozšírili, videla v prírode, ale zatiaľ som tu na trase stretla len dvoch poľovníkov bez úlovku.
Z doliny vystupujem na prvú časť výrazných brál a to na Dolné skalie. Odtiaľto už chodník mierne stúpa. Vlastne tento skalný terén je v rázsoche Varty a Smutného vrchu, medzi dolinami Čajkovského a Podlužianskeho potoka. Tieto skalné reliefy vznikajú obnažovaním a zvetrávaním mladotreťohorných andezitov. Odlúpené časti andezitov sa zosúvajú nadol po strmých svahoch.
Odlupovaním a zvetrávaním sa vytvárajú rôzne ihly, bloky, veže. Rastú tu samozrejme aj rôzne pokrútené duby.
Skalné útvary Dolného skalia.
Náučný chodník ďalej pokračuje k Strednému braliu, čo je ďalší skalný útvar, ktorý je v nadmorskej výške 400 metrov. Už trasou vidieť v lese menšie či väčšie skaly obrastené machom.
Andezit tu má tmavšiu, bordovú farbu, čo vidieť na obnažených skalách. Vrchol skál je zarastený ale je aspoň obmedzený výhľad do doliny.
Obmedzené výhľady zo Stredného bralia.
Zo stredného skalia vedie chodník na Horné – Huljakové bralie a mala by tu byť skala ktorú nazývajú žaba.
Chodník na Horné - Huljakové bralie.
Keď som prišla pod skaly, z diaľky bolo počuť šuchot lístia, tak som zastala. Z vrcholu skál do doliny utekalo stádo muflónov, srniek, srncov. Bolo to rýchle, fotky nie sú ostré, ale potešilo ma vidieť ich. Zrejme žijú v spoločnej komunite.
Horné - Huljakove skalie
Na vrchole je vybudované sedenie a neďaleko je aj skala "žaba".
Odtiaľto vedie už chodník smerom dolu, do doliny. Prichádzajú, ale našťastie aj odchádzajú tmavé mraky, v doline sa pripájam na cestu ktorá ma dovedie späť.
Náučný chodník je výborne označený, informačné panely sú v dobrom stave , je mierne náročný v stúpaní na skaly.
