Banská Štiavnica je banské historické mesto s množstvom pamiatok, známou Štiavnickou kalváriou. Rozvoju mesta v minulosti napomohla ťažba zlata a striebra v okolí, nachádzajú sa tu pozostatky banskej činnosti. A práve zo sedla Červená studňa vedie červeno značená turistická trasa na Paradajs, ktorá je súbežná s Náučným chodníkom Paradajs až po Predné Rosniarky.
Informačné tabule umiestnené trasou priblížia históriu stratovulkánu, Štiavnické vrchy sú pozostatkom vulkanickej činnosti, tabule mapujú banskú činnosť a život baníkov v tejto oblasti Trasou sa nachádzajú pyramídky vzoriek jednotlivých hornín aj s popisom.
Štiavnický stratovulkán mal priemer okolo 50 km a výšku v prvej etape 4000 metrov, bol najmohutnejším v v karpatsko-panónskom regióne. Priamo v kaldere vulkánu sa dnes nachádza Banská Štiavnica.
Po krátkom úseku lesa chodník prechádza lúkami, z lúk sú výhľady na Štiavnické vrchy.
Zaujímavý je vrch Šobov, tu môžeme navštíviť aj jeho krištáľový kameňolom, prostredníctvom projektu Geopark Banská Štiavnica, je z časti sprístupnený pre verejnosť. To však na tento deň nebolo programom dňa.
Chodník lúkou i lesom je mierne stúpajúci, značky nás dovedú na vyhliadkový bod Paradajsu.
Paradajs s nadmorskou výškou 939 metrov, je spolu s Tanádom druhým najvyšším vrcholom Štiavnických vrchov. Na vyhliadkovom mieste sa nachádza kríž a máme pred sebou panoramatický výhľad na Banskú Štiavnicu a tiež na najvyšší vrch, Sitno.
Výhľady z Paradajsu.
Ak si myslíme, že na Tanád prídeme už po rovine, veď majú rovnakú nadmorskú výšku, tak sme na omyle, až po Tanád je to vlnovka. Chodník smeruje mierne nadol a za chvíľu je tu ďalšia zastávka, Predné Rosniarky. Ale aj tak si myslím, že pešo sa vlnovky ktoré tiahnu vrcholom lepšie zvládajú ako na bicykli aj keď je to pomalšie.
Na Predných Rosniarkach je inštalovaná kamenná zostava v strede s vyše dvojmetrovým meňhírom. Možno tvorcovia zobrali príklad zo Stonehenge, ale tam sú omnoho staršie a väčšie kamenné meňhíry, ale aj tieto, naše, potešia. Hovorí sa, že kruh má podľa jeho autorov slúžiť na harmonizáciu, dočerpanie vitálnej energie a má pomáhať pri zdravotných ťažkostiach. Neviem či je to tak, ale niekedy pomáha aj tá viera. Kamene pochádzajú z kameňolomu Šobov. Štyri menšie kamene smerujú na jednotlivé svetové strany.
Z odlesnenej časti Predných Rosniarok je výhľad na Banskú Štiavnicu a okolie.
Okrajom lúky kvitne hloh, kvitnú traviny a rôzne drobné lúčne kvety, aj pár motýľov poletuje z kvetu na kvet.
Z predných Rosniarok Náučný chodník sa stáča a vracia sa do Sedla Červená studňa, červené turistické značenie však pokračuje na vrch Tanád. Červeno značený turistický chodník klesá a potom opätovne stúpa, prechádza lesom a neskôr cez skalnatý vrchol s občasnými výhľadmi.
Výhľady z chodníka na Tanád.
Vrch Tanád má tiež nadmorskú výšku 939 metrov, ako Paradajs, z vrcholovej plošiny nie sú výhľady, stromy navôkol sú privysoké.
Z Tanádu už klesaním vedie žlto označená turistická trasa, medzi vysokými ihličňanmi. Chodník sa neskôr napája na Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia.
Trasou Náučného chodníka sú informačné panely zamerané na históriu, baníctvo, geológiu a lesníctvo.
Žila Terézia bola pravdepodobne prvou dobývanou žilou v Banskej Štiavnici a to povrchovo, ako aj podzemne. Rudy obsahovali zlato a striebro. Dĺžka tejto rudnej žily je cca 5 kilometrov a siaha od Vindšachty v Štiavnických Baniach po Banskú Belú.
Prepadliská na žile Terézia sú pre bezpečnosť ohradené, sú však aj miesta, kde žila vychádza na povrch.
Chodník nás vedie ďalej k tajchu Ottergrund. Tajchy boli vybudované pre potrebu baní, boli zásobárňou vody a jej energetický potenciál sa využíval ako zdroj mechanickej energie na pohon banských, úpravarenských a hutníckych zariadení.
Ottergrund je najvyššie položeným štiavnickým tajchom, nachádza sa v nadmorskej výške 800 metrov. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádzalo do 60 tajchov, mnohé zanikli a tie čo zostali, sa využívajú na vodohospodárske a rekreačné účely.
Okolie skrášľuje lupina, tz. vlčí bôb.
Od tajchu máme pred sebou výhľad na Banskú Štiavnicu.
Chodník vchádza do lesa a neskôr späť na lúku a do Sedla Červená studňa. Celá trasa je nenáročná dĺžkou cca 7 km, nachádzajú sa tu prevýšenia, ale nie sú extrémne, trasu by mali zvládnuť aj rodiny s menšími deťmi a tiež menej zdatní turisti.
