Dostala som dobrý tip na toto miesto, ktoré je mimo turistických trás, aj keď neoznačenými chodníkmi chodievam len vo svojom okolí, lákala ma predstava nepoznaného.
V katastri obec Veľké Pole, v okrese Žarnovica, sa nachádza agroturistický areál, Penhýbel, tu začína moja cesta-necesta.
Kedysi sa tu chovali kone, ktoré sa pásli na okolitých pasienkoch, neskôr som už na pasienkoch videla len hovädzí dobytok, teraz je tu pusto a prázdno, na okolí je pár domčekov. Kedysi táto oblasť bola osídlená karpatskými Nemcami, je tu typické osídlenie roztrateného typu obydlia, štále. Mimo strediskových obcí je mnoho roztrúsených obydlí a zrejme aj Penhýbel je jedným z nich.
Z Penhýbla vedie zeleno značená cyklotrasa k chate Mešter. Z cesty sú výhľady na okolité kopce a pasienky.
V diaľke pri chate som videla zvieratá, pri priblížení som zistila, že sú to lamy.
V zákrute kde sa odbočuje smerom ku chate, schádzam z cyklochodníka a pokračujem lúkou, okrajom lesa. Niekde by mal byť aspoň čiastočne vychodený chodník vpravo, kde je podľa máp Cígerova skala. Do lesa odbočuje nevyjazdená zvážnica, ktorá vedie brezovým lesíkom, tá sa však začala odkláňa od môjho cieľa, Cigerovej skaly.
Pokračujem teda mimo cestu, stúpaním krížom cez lesík. Smerom ku skalám je vrchol čiastočne odlesnený, čo umožňuje výhľad na okolité kopce.
Predo mnou je tiahly, skalnatý vrchol tvorený ružovkastým kremencom Cígerovej skaly. Vrchol je v nadmorskej výške 716 metrov. Zo skál sú pekné výhľady do dolín a tiež prekvapujúco je tu vidieť z diaľky aj hrad Hrušov.
Cígerova skala a výhľady zo skaly.
Takou necestou ako som prišla na vrchol takou na opačnej strane schádzam dolu. Mala by som sa napojiť na časť červeno označeného turistického chodníka. Zo skál vedie prudšie klesanie.
Nakoniec som zahliadla v diaľke červenú značku. Super, až na to, že tá značka bola za ohradou zvernice. No určite pletivo preliezať nebudem, tak som sa pustila popri ňom vľavo. Intuícia ma však sklamala, tak sa vraciam popri pletive a dávam sa vpravo. Po chvíli som prišla k otvorenému priestoru.
Po krátkom úseku sa napájam na lesnú asfaltovanú cestu, ale ani na nej sa dlho nezdržím.
Pod prírodnou rezerváciou Sokolec s 5. stupňom ochrany sa nachádza prameň pod Sokolcom.
Po odbočení z lesnej cesty vedie zvážnica medzi hustejším porastom k usadlosti Husárová. Dolinou preteká potôčik ktorý sa vlieva za usadlosťou do Hostianskeho potoka. Na počudovanie ešte sú na potoku ľadové zvončeky, zrejme to zapríčinili mrazivé noci, lebo cez deň je príjemne teplo.
Ľadové zvončeky potoka.
Od usadlosti pokračujem krátky úsek lesnou cestou Masarykovou dolinou k vodnej nádrži Husárová.
Táto neveľká vodná nádrž, ktorou preteká Hontiansky potok, má rozlohu 0,43 ha a je lososovo-pstruhovo lovný. Ryby som síce nevidela, ale okolo nádrže bolo čisto a útulno. Nachádza sa tu aj ohnisko na opekanie a sedenie.
Od asfaltovanej cesty sa zas odpájam na lesnú zvážnicu, táto ma vedie zas cez zvernicu a neskôr sa pripájam na červeno značený turistický chodník ale to už som blízo k Penhýbla.
V areáli zvernice je zrejme lesnícky domček, ale naisto to neviem.
Penhýbel je na dohľad.
Ešte jeden pohľad späť.
Ak by som mala zhodnotiť tento krátky okruh, tak bol nádherný. Lesy, lúky, skaly, výhľady, potok i vodná nádrž, na malom kúsku zo všetkého trochu. V každom prípade by som to bez navigácie nedala. Sú to miesta, kde nestretnete nikoho, ukryté, sú mimo značených turistických chodníkov, kde sa človek musí spoliehať sám na seba ale o to, možno aj preto, sú krajšie. Určite sa ešte do tohto okolia vrátim a budem tu hľadať ďalšie pekné miesta.
