Počas mojej dlhšej návštevy tejto krajiny, aj teda aj Londýna, som chcela spoznať niečo iné, tiché zákutia tohto mesta, život obyčajných ľudí mimo turistických atrakcií. Tak som sa prešla tichými uličkami a tiež aj obchodným centrom. Určite by tam toho bolo veľa, jeden deň na takéto veľkomesto nestačí, tak sú to len také čriepky z Londýna.
Domáce obyvateľstvo, tých pôvodných, čistokrvných Angličanov je tu zrejme už málo. Stretala som ľudí rôznej farby pleti, černochov, aziatov a tiež rôzneho vyznania. Partia zahalených mladých dievčat na ihrisku hrala volejbal, ľudí v tričkách s krátkymi rukávmi ale aj v kabátoch, ale hlavne dosť aj tých obéznych. Rýchle občerstvenia zrejme vyberajú svoju daň.
V okolí sa buduje, výškové budovy, obchodné centrá, sa striedajú s tými nižšími stavbami, pôvodnými, pozitívne je však že na každom malom kúsku, kde je to možné, sú vysadené stromy či kvety.
Zaujímavá stavba, ktovie ako je riešený jej interiér.
Premávka mimo hlavného centra nie je priveľká, jazdia tu tradičné poschodové autobusy, mnoho ľudí využíva na prepravu bicykel, ale natrafila som aj na jeden odstavený, síce bol zamknutý, ale všetko čo sa z neho dalo odmontovať bolo ukradnuté, to mi pripomenulo, že nielen u nás sa toto deje.
V bočných, tichých uličkách, si človek pripadá ako keby ani nebol v Londýne.
Popri hlavnej ceste sú honosnejšie stavby, rada menších obchodov. Na rohu jednej z ulíc sa nachádza veľvyslanectvo Ukrajiny so sochou Volodymýra I. Veľkého, vládcu Ukrajiny v rokoch 980 až 1015, teraz krajine vládne iný Volodymýr.
Aj takýto je Londýn.... tichý a pokojný.
