Pred Bojnickým zámkom sa nachádza vysadený prírodno krajinkársky park, ktorému dominuje lipa kráľa Mateja.
Podľa povesti túto lipu vysadil Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301, keď zomrel posledný kráľ z rodu Arpádovcov, Ondrej III. Počas svojho pobytu na Bojnickom zámku, kde sa rád zdržiaval, kráľ Matej pod touto lipou usporadúval veľké hostiny a zhromaždenia. O jeho domnelom vzťahu k lipe svedčia aj údajné kráľovské listiny datované vraj „Sub nostris dilectis tillis bojniciensibus“ – Pod našimi milými bojnickými lipami.
Bol to košatý a mohutný strom, ktorý rokmi strácal svoje konáre vplyvom poveternostných podmienok. V roku 1952 sa uskutočnila prvá významná konzervácia stromu. Od tých čias je lipa už pravidelne pod dohľadom odborníkov
Lipa kráľa Mateja alebo je lipa veľkolistá, má viac ako 700 rokov. Obvod kmeňa je 11 m, výška stromu 9 m a priemer koruny 5 m. Jej obvod pri pni je 12,5 m. Lipa kráľa Mateja je štátom chránená.
Okrem lipy kráľa Mateja je tu viac zaujímavých stromov, ako aj jazierko s romantickou baštou.
V Bojniciach, na Bojnickom zámku, sa natáčali filmy Fantagíro, Šialene smutná princezná a Johankino tajomstvo. Bola nakrútená aj časť filmu Šialene smutná princezná práve pri jazierku s baštou, a dokonca sa tu nakrúcalo aj Johankino tajomstvo.
Upútali ma citáty zavesené na kmeňoch stromov, stĺpoch, nútia k zamysleniu sa... Vysvetľuje, že skutočné porozumenie a hodnota vecí a ľudí sa nedajú objaviť prostredníctvom racionálnych myšlienok alebo vizuálnych pozorovaní, ale skôr prostredníctvom emocionálnych reakcií a intuície
Ľudskosť je schopnosť byť skutočným človekom. Je to také správanie, pri ktorom vieme využívať všetko, čo je nám vlastné, vďaka skúsenostiam, povahe, rozumu, výchove a základom morálky. Táto vlastnosť zahŕňa schopnosť byť súcitný, empatický, byť zhovievavý k slabším a vyjadrovať podporu tým, ktorí sú o niečo ukrátení.
Bojnice sú aj kúpeľným mestom a v areáli kúpeľov nie sú len liečebné domy, ale aj tiché, krásne zákutia. Prechádzka kúpeľmi je mojou bodkou za návštevou Bojníc, určite sa tu dá toho nájsť podstatne viac, tak možno nabudúce.
Kúpele Bojnice majú bohatú históriu, ktorá siaha až do 12. storočia. Prvá písomná zmienka o termálnych prameňoch v Bojniciach je z roku 1113, kde sa spomína, že boli využívané na liečebné účely. História kúpeľov je spojená s históriou Bojnického zámku.V 16. storočí tu vybudoval majiteľ Bojnického zámku Alex Thurzo prvé kúpeľné budovy, V 17. storočí kúpele prestaval Pálfi starší a 19. storočí gróf Ján Pálfi. Gróf Ján Pálfi založil kúpeľný park, v ktorom vysadil platany a exotické stromy, tento park môžeme obdivovať dodnes.
V 1930 Ján Baťa vybudoval Jánov kúpeľ. Neskôr boli kúpele znárodnené.
O Bojnických kúpeľoch by som povedala, že nielen voda lieči, ale aj toto krásne prostredie.
