Obec označujú za srdce baníctva Štiavnického regiónu, za centrum technickej, kultúrnej a duchovnej vzdelanosti. Územie obce Štiavnické Bane bolo v roku 1995 vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu.
V obci sa nachádzali sídla banskej správy a meračstva. Pôsobili tu významné osobnosti z banskej techniky, popri Hellovcoch, Mateja Kornela a Jozefa Karola aj svetovo uznávaný matematik, vedec, astronóm Maximilián Hell, Samuel Mikovíni skvelý zememerač, banský inžinier, kartograf ktorý bol prvým profesorom baníckej školy a ďalší.
V katastri obce sa nachádzajú Piargske tajchy medzi ktoré patrí Malá a Veľká Richňava, Vindšachta, tajch Bakomi, Evička a Krechsengrund.
V obci a v okolí sa nachádzajú tri náučné chodníky a to Chodník o ekológii Piargskych tajchov, Piargsky chodník a Piargsky vodohospodársky chodník.
V okolí je aj množstvo banských štôlní najznámejšia je Horná Bieberová štôlňa, ktorá bola miestom mnohých jedinečných technických vynálezov už od začiatku 17.st.
Keby sme chceli zmapovať obec, jeho okolie, pamiatky a prejsť všetky náučné chodníky, zrejme by sme na to potrebovali aspoň týždeň.
Tak aspoň útržkovite o niektorých pamiatkách v Štiavnických Baniach.
Pri hlavnej ceste sa nachádza Hieronymitánsky kláštor z 18.storočia. Kláštor postavili mnísi z rádu svätého Petra Jeruzalemského, takzvaní hieronymitáni, ktorí prišli do Štiavnických Baní z Tirolska. Hieronymitáni sú rád ktorý bol založený v 14. storočí na území Španielska. Členovia rádu vynikali skromnosťou, pokorou a záujmom o vedu a techniku. Piargsky kláštor bol ich prvý v Uhorsku. Fráter Felix vymyslel zariadenie, ktoré využívalo vlastnosti atmosferického tlaku, Machinu hydrauliku. Vďaka nej sa mohla využívať sila vody z Richňavského tajchu na pohon banských strojov.. Jeho vynález z roku 1754 významne zvýšil zisky banského eráru. Po zrušení rádu v roku 1786 bol kláštor využívaný na cirkevné ako aj svetské účely. Bolo tu sídlo farského úradu, banského úradu, archív, byty učiteľov ako aj rezbárska škola. V súčasnosti sa kláštor rekonštruuje priestory budú aj po obnove využívať ako kultúrne centrum.
Ku kláštoru je pripojený kostol sv. Jozefa. Ide o rímsko - katolícky jednoloďový barokový kostol s predstavenou vežou. V roku 1824 vežu kostola zasiahol blesk, nová veža bola vybudovaná neorománskom slohu.
Mnísi vybudovali aj sériu prícestných 8 výklenkových kaplniek zasvätené sv. Jozefovi. Tvorili spojnicu medzi kostolmi jezuitov a hieronymitánov. Škoda že v niektorých maľby vôbec nie je vidieť a v niektorých len pozostatky.
Budova bývalého banského úradu je sídlom Obecného úradu.
Pred budovou Banskej správy šachty Wind sa nachádza Mariánsky stĺp.
Schodmi sa dostaneme k bývalému opevneniu Windšachty. V tejto renesančnej bašte na kruhovom pôdoryse zo 17. storočia a štvorcovej veže zo 16. storočia sa má nachádzať expozícia Maximiliána Hella. Dvere sú však uzatvorené aj napriek dňu a času otváracích hodín, zrejme je to už dlhší proces súdiac podľa pavučiny na dverách, škoda...
Pôvodne boli na Piargu tri kruhové bašty zachovala sa len jedna. Bašty slúžili ako súčasť protitureckého opevnenia Windschachty. V roku 2014-2017 bola bašta zrekonštruovaná.
Od bašty sú výhľady na roztrúsené domčeky Štiavnických Baní.
Pri hlavnej ceste, oproti Banskomeračskému úradu sa nachádza pamätník hrdinov SNP
Poslednou mojou zastávkou je Evičkino jazero. Táto umelo vytvorená vodná plocha predstavuje obľúbené letovisko s možnosťou kúpania.
V okolí je toľko zaujímavých miest, historických budov, za krátky čas sa nedá vidieť všetko, určite sa sem ešte v budúcnosti na dlhšie vrátim...
