Názov obce aj hradu je zrejme odvodený od početných vodných prameňov v tejto oblasti.
Za staviteľa tohto zrejme strážneho hradu sa považuje Aba Veľký z rodu Abovcov z Hlohovca.
Dobrovodský hrad i obec mali v minulosti viac názvov ako Joku, Bona Aqua, Dobra Woda, Jókő, Guttenstein, panstvo a hrad a tiež bol vo vlastníctve viacerých rodov.
Do roku 1320 po obliehaní ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky, do konca 14. storočia bol kráľovským majetkom. V roku 1394 až 1434 patril Stiborovi zo Stiboríc ktorému tento hrad daroval kráľ Žigmund. Po vymreté rodu Stiborovcov po meči, ho kráľ v roku 1436 daroval Michalovi Országhovi. Rod Országhovcov postihol rovnaký osud, a hrad sa stáva opäť kráľovským majetkom. Neskôr vlastnili hrad Erdődyovci. Tí správu Dobrovodského panstva presunuli do kaštieľa v Chtelnici a hrad začal pustnúť.Hrad zásahom blesku v roku 1792 vyhorel. Určitý čas sa využíval ako väzenie.
Od roku 2007 sa o záchranu hradu stará za pomoci dobrovoľníkov OZ Renova.
Na hrad vedie viac značených turistických trás, mojou najobľúbenejšou je chodník od miestneho kostola cez cintorín. Práve na tomto cintoríne sa nachádzajú staré náhrobky, diela miestnych kamenárov a je tu tiež pochovaný Ján Holý. Ján Hollý bol slovenský katolícky farár, spisovateľ, prekladateľ a predstaviteľ klasicizmu.
Starí náhrobky na cintoríne v Dobrej Vode.
Ďalej vedie cesta borovicovým lesíkom vľavo sa objavia zvyšky židovského cintorína, smutný to pohľad, poškodené či vyvrátené pomníky, zub času, či dielo vandala?
Po krátkom úseku chodníka odbočíme vpravo kde už je značená cesta k zrúcanine hradu.
Jednotlivé objekty hradu sú popísané na informačných tabuliach a taktiež aj aké úpravy sa na nich robili. V okolí je okrem lešenia aj náradie, je zrejmé, že práce na hrade ešte budú pokračovať.
Objekty hradu Dobrá Voda.
Na východnom predhradí je vybudovaná vyhliadková plošina.
Južným predhradím opúšťam hrad, tu sú uskladnené aj hradné kosačky, teda kozy, ktoré neboli veľmi fotenia chtivé.
Ako o každom hrade aj o Dobrovodskom kolujú povesti:
Povesť o kráľovi a chlapcovi
Kráľ Žigmund mal starosti so svojimi veľmožmi, pretože štvali proti nemu. Preto sa z cudziny vrátil domov. V prvej dedinke zazrel kŕdeľ detí, ako sa hrajú na vojakov. Vladárovi sa najviac pozdával jeden z nich, a preto si ho vzal k sebe. Chlapca dal vyštudovať a ako dospelého ho zaradil do svojho vojska. Šuhaj sa v kráľovských službách osvedčil, získal zemiansku hodnosť s menom Országh a jeho syn sa stal neskôr pánom dobrovodského hradného panstva.
Povesť o rytierovi
Za temných nocí vraj vídať na hradbách bludné zjavenie rytiera, ako krajine i nebesám hrozí plamenným mečom. Má to byť duch niekdajšieho majiteľa Dobrej Vody, ktorého kráľ pre napáchané zbojstvá prikázal vsadiť do temnice hradu a on tam v útrapách našiel smrť
Povesť o vode
Chorého kráľa vyliečil zázračný prameň Dobrej Vody, ktorý vyvieral na mieste dnešného hradu. To mu poradila dievčina z miestnej osady a za odmenu si mohla pri žriedle postaviť príbytok. Postupne spyšnela a muž chalúpku prestaval na dom a neskôr na hrad. Prameň však začal trucovať, pretože stavbou hradu mu preťali žily. Voda vyšla na povrch mocným prúdom poniže podhradskej osady, odkiaľ ju na hrad museli vynášať. Žena zo strachu pred kráľovým hnevom ušla a prameň Dobrej Vody slúži všetkým ľuďom dodnes.
