Dobrolínske skaly sú súčasťou Veľkouhereckého turistického okruhu, vedie k nim zeleno označená turistická trasa z obce Veľké Uherce. Túto trasu som už viac krát prešla, nie je to pre mňa ďaleko a je nenáročná.
Teraz však nepôjdem značenými chodníkmi, ale lesnou cestou cez štále U Benclov, smerom na chatu Brezova a na turistický chodník sa pripojím skoro až na hranici prírodnej rezervácie.
Blatistou lesnou cestou sa išlo dobre, pôda bola po mrazivej noci zamrznutá. Stromy vrhali dlhé tiene, niektoré kríky, či stromy sú už napučané, preberajú sa zo zimného spánku. Aj tak najkrajšia je už taká svieža, jarná zeleň.
Obzerajúc sa po okolí, som zaregistrovala v diaľke šuchot lístia. Aj keď som sa snažila dať o sebe vedieť, ten šuchot sa približoval. O pár metrov predo mnou sa z lesa vynorilo stádo deviatich diviakov, ktorí prechádzali na druhú stranu do húštia. Zostala som ako prikovaná, o mňa však záujem nemali, ale ja o nich áno, tak som ich fotila . Prvé boli také statnejšie kusy a posledné zrejme vlaňajšie mláďatá.
Vošli do húštiny, ktorou som aj ja mala prejsť, tak som chvíľu počkala, kým sa šuchot listov pod ich nohami stratil v diaľke.
Okrajom lúky sa dostávam k lesu a k Prírodnej rezervácii Dobrolínske skaly.
Prírodná rezervácia Dobrolínske skaly, vyhlásené v roku 1980, s výmerou 4,39 ha patrí k najmenším na Slovensku. Toto územie spadá do 5. stupňa ochrany. Nachádzajú sa tu na malom území lesy, lesostepi, stepi vo vrcholových častiach skaly a skalné stepi.
Okrem iných rastlín je tu bohato zastúpený aj poniklec, ten však už je po odkvete.
Okolie oživujú zakvitnuté kríky drienky.
Keď však budeme pokračovať chodníkom ďalej, dostaneme sa aj k Dobrolínskej jaskyni. Ide o nenápadnú, puklinovo-koróznu jaskyňu. vraj je dlhá 26 metrov. Ja sa však jaskyne veľmi v obľube nemám, tak som to nepremeriavala, fotila som len od vchodu do nej.
Bol to zas pekný deň, s novými zážitkami, už ma čaká len cesta späť.
