Obec je známym lyžiarskym strediskom, je tu veľa apartmánových domov, hotelov. Pre deti je tu atrakciou rozprávkový svet Habakuky.
Po okolí je možnosť absolvovať krásne túry. Ja som sa rozhodla pre najvyšší vrch v Starých horách a to 1330 m vysoký Kozí chrbát.
Začínam v obci Donovaly, červené turistické značenie by ma malo priviesť k Hiadeľskému sedlu a odtiaľ pôjdem po modrom značení do Korytnice.
Cez cestu vedie drevený most, už po pár metroch sa mi naskytajú krásne výhľady, pokosené lúky, v pozadí les, kvitnúce kvety.. Je ráno a bača vyháňa ovce na pašu.
Nad lúkou je smerovník Vrch lúka, to znamená, že idem správnym smerom.
Asfaltovým chodníkom sa dostávam do časti Polianka.
Z Polianky vedie už len lesná cesta ďalej.
Po pravej strane chodníka sú menšie kamenné sute – Štrosy.
Z príjemného chládku lesa vychádzam na lúku, jeho okrajom naberám výškové metre.
Chodník nie je príjemný, je kamenistý a dosť prudko sa stúpa. Ešte že nie je to dlhý úsek a znovu vychádzam na lúku.
Smerovník Kečka síce chýba, ale idem správne v diaľke vidím ďalší orientačný bod. Medzitým fotím vysoké bodliaky, hmyz ktorý sa na nich usídlil a okolie.
Ešte 30 minút na vrchol, dávam si prestávku ten kopček predo mnou je Kozí chrbát.
Išlo sa celkom dobre, vetrík pofukoval nebolo tak veľmi cítiť teplo. Pohľad vzad, sa ani nezdá aký kus som už prešla.
Chodník sa prudšie dvíhal, ale cieľ už bol neďaleko.
Ešte kúsok idem po vrchole a potom už len prudkým klesaním do Hiadeľského sedla.
Odtiaľto pokračujem už modrým značením do Korytnice. Mal by to byť pohodový lesný chodník čo dobre padne po takom strmom klesaní.
Tak isto tu vidieť výruby, ako aj choré stromy, ale zároveň aj výsadbu mladých stromčekov.
Vchádzam do Korytnice kúpeľov. Ťažko je ich tak nazvať, pramene síce majú nové prístrešky ale už sú to dávno nie kúpele. Zdevastované, chátrajúce budovy, škoda...
A tu na rázcestí moja trasa končí. Po dlhšej prestávke som prvý krát absolvovala dlhšiu túru, počasie sa udržalo a ja tiež, bol to krásny deň.
