Neďaleko hradných múrov sa v tichom lese skrývajú pozostatky židovského cintorína. Prvý židia sa tu usadili v 17. storočí, pracovali v službách Pálfyovcov. Tí im umožnili vybudovať si bývanie pod hradom, vyčlenili im aj miesto pre pochovávanie. Cintorín pri hrade bol ohradený 70 cm hrubým múrom, boli na ňom zvyšky obradovej haly. Najstaršie zachované náhrobky pochádzajú zo začiatku 18. storočia.
V 19. storočí židovský komunita rozrástla na 150 ľudí. Časť sa presťahovala do Častej, kde sa vybudoval aj nový cintorín. Osud komunity sa tragicky naplnil počas 2. svetovej vojny. Väčšina židovských rodín bola deportovaná a po roku 1945 už židovský život v Častej neexistoval.
Dnes je cintorín pri hrade zarastený a skromný, zachovalo sa len niekoľko desiatok náhrobkov, niektoré sú uložené aj vo vstupnej časti hradu. Od roku 1963 je národnou kultúrnou pamiatkou a pripomína príbeh ľudí, ktorí tu kedysi žili bok po boku so svojimi kresťanskými susedmi.
Neďaleko tohto starého cintorína sa nachádza skalná vyvýšenina s výhľadom na vrch Kukla.V okolí sa nachádzajú zaujímavé skalné útvary, pokryté zeleným machom.
V udržiavanom parku pred hradom sa nachádzajú sochy na podstavcoch, ide o časť kalvárie Červený Kameň, ktorá začína pri hrade.
Už v roku 1751 je doložená jej existencia. Pálffyovci, vlastníci hradu, stáli aj pri tomto diele, Kalvária bola symbolom ich viery a zároveň darom pre miestnych veriacich.
Lesná cesta vedie popri piatich zastaveniach, kde kaplnky nahradili kamenné figurálne plastiky, až k monumentálnemu súsošiu Ukrižovania, ktoré dodnes patrí k najpôsobivejším v Malých Karpatoch.
Originálne sochy boli v 20. storočí uložené do bezpečia, dnes ich na pôvodných podstavcoch nahrádzajú kópie. Kalvária je rovnako ako cintorín národnou kultúrnou pamiatkou.
Posledným z piatich zastavení, Ježiš nesie kríž, je pri neogotickej pohrebnej kaplnke rodu Pálfy. Pôvodne tu stála kaplnka zasvätená Panne Márii Snežnej, ktorá slúžila pútnikom. Keď sa v druhej polovici 19. storočia prestali konať bohoslužby, dal ju gróf Štefan Pálfy v roku 1869 prestavať na rodinnú hrobku. Posledný odpočinok tu našlo 13 členov rodu.
Stúpajúca lesná cesta vedie na kremencový vrch Kalvárie, ku kamennému súsošiu Golgoty zo 17. storočia. Uprostred je ukrižovaný Kristus, lotri sú na kríži po oboch stranách, vedľa plačúca Matka Márioa, Márioa Magdaléna objímajúca kríž a sv. Ján Evanjelista.
Na tomto mieste to bolo aj úsmevné, ako keby rebrík mal Ježiš prichystaný, nech zíde z kríža. Dôvod však bol prozaickejší, práve som zastihla pracovníkov pri údržbe. Aj keď sa tým pádom fotka celkom nevydarila, pozitívne je to že sa o tieto pamiatky starajú.
