Nie som odborníkom v chovateľstve, ani v týchto súťažiach, ale vidieť tú spoluprácu človeka a zvieraťa je naozaj zážitok a taký sa mi naskytol na furmanských pretekoch v Topoleckej
Chladnokrvné ťažné kone majú na Slovensku, i v Európe dlhú tradíciu. Sú to krásne, mohutné, silné ťažné kone, ktoré boli vyšľachtené najmä na ťažkú prácu v poľnohospodárstve a lesníctve.
Využívajú sa hlavne pri ťažbe dreva v chránených oblastiach, kde mechanizácia by spôsobovala škody, alebo sa tam nedostane. Furman musí vedieť nielen odhadnúť terén, bezpečne doviezť náklad, ale aj nezraniť seba a ani koňa, musí byť súzvuk a dôvera medzi nimi.
V časti Starej Turej, v Topoleckej, sa uskutočnil nultý ročník furmanskej súťaže v troch disciplínach a to práca s vozom, práca s drevom a ťažký ťah. Podujatie malo veľký úspech, zúčastnilo sa ho viac ako tisíc návštevníkov. Organizátori súťaže nič nepodcenili, všetko bolo pripravené na vysokej úrovni. Či to bolo možnosť sedenia okolo dráhy, bufety, pre deti atrakcie, skákací hrad, výstavka lesnej techniky, ale hlavne trinásť súťažiacich družstiev.
Výstava lesnej techniky
Tieto nádherne zvieratá som si mala možnosť vyfotografovať z časti už pred súťažou. Niektoré pokojne stáli, iné sa potrebovali po ceste na súťaž ešte rozhýbať.
Spoločná fotografia furmanov, ceny sú tiež pripravené.
Zdvihnutie šiltovky je znakom že je súťažný tím pripravený a môže sa spustiť časomiera.Ide nielen o rýchlosť, ale aj o presnosť medzi prekážkami nezhodiť loptičky, pričom dosiahnuť najlepší čas. Každé najmenšie pochybenie pridáva trestné minúty. Prvý štartuje domáci tím, žiaľ mali malú nehodu, našťastie to bola prvá aj posledná.
Víťaz môže byť len jeden, pre mňa boli všetci účastníci víťazi, za to majstrovstvo čo predviedli, to nie je len výsledok tréningov, ale každodennej ťažkej práce v lesoch.
